Ekumenický › Ester › 5

Ester

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10

Ester u kráľa Ahasvéra1 Na tretí deň si Es­ter ob­liek­la kráľov­ské rúcho a po­stavila sa do vnútor­ného ná­dvoria kráľov­ského paláca oproti kráľov­mu síd­lu. Kráľ práve sedel v kráľovskom paláci na tróne, ktorý bol oproti vchodu. 2 Keď kráľ videl kráľov­nú Es­ter stáť na ná­dvorí, zís­kala si jeho priazeň. Kráľ vy­strel k Ester zlaté žez­lo, ktoré držal v ruke. Es­ter pri­stúpila a dot­kla sa hlavice žez­la. 3 Kráľ sa jej spýtal: Čo je s tebou, kráľov­ná Es­ter? Aké máš želanie? Aj keby to bola polo­vica kráľov­stva, do­staneš to. 4 Es­ter od­povedala: Ak je to kráľovi vhod, nech príde kráľ i Háman dnes na hos­tinu, ktorú som mu pri­chys­tala. 5 Kráľ po­vedal: Ponáhľaj­te sa k Hámanovi, aby sa vy­pl­nilo Es­terino želanie. Po­tom prišiel kráľ i Háman na hos­tinu, ktorú Es­ter vy­strojila. 6 Keď popíjali víno, kráľ po­vedal Es­ter: Aké máš želanie? Spl­ní sa. Aj keby to bola polo­vica kráľov­stva, do­staneš to. 7 Es­ter od­povedala: Mám pros­bu i želanie. 8 Ak som zís­kala priazeň u kráľa, a ak je to kráľovi vhod dať mi, o čo prosím, urobiť, čo si želám, nech príde kráľ i Háman znova na hos­tinu, ktorú pre nich pri­pravím. Zaj­tra urobím podľa kráľov­ských slov. Háman pripravuje popravu Mordochaja9 V ten deň od­išiel Háman veselý a v dobrej nálade. Keď však uzrel Mor­dochaja v kráľovskej bráne, že ani ne­povs­tal, ani sa pred ním ne­triasol, veľmi sa naňho naz­los­til. 10 Ale Háman sa ov­ládol a šiel domov. Po­zval priateľov i svoju ženu Zereš. 11 Po­tom im Háman poroz­prával o sláve svoj­ho bohat­stva, o tom, ako má veľa synov a o všetkom, čím ho kráľ po­výšil a vy­z­dvihol nad kniežatá a nad kráľov­ských služob­níkov. 12 Háman po­kračoval: Do­kon­ca aj kráľov­ná Es­ter po­zvala na hos­tinu, ktorú usporiadala, iba kráľa a mňa. Aj na zaj­tra som k nej po­zvaný spolu s kráľom. 13 Ale to všet­ko je nanič, keď vidím Žida Mor­dochaja sedieť v kráľovskej bráne. 14 Jeho žena Zereš a všet­ci jeho priatelia mu po­vedali: Nech urobia šibenicu, vy­sokú päťdesiat lakťov. Ráno po­vedz kráľovi, aby na ňu obesili Mor­dochaja. Len choď veselo s kráľom na hos­tinu! Taká reč sa páčila Hámanovi a dal pri­praviť šibenicu.