Ekumenický5. Mojžišova9

5. Mojžišova

Deuteronomium

Výzva na pokoru1 Počuj, Iz­rael, dnes prej­deš cez Jor­dán, aby si si pod­robil väčšie a moc­nejšie národy než si ty, veľké a po nebo opev­nené mes­tá, 2 veľký a uras­tený ľud Anákov, o ktorých vieš, lebo si počul vravieť: Kto ob­stojí pred Anák­mi? 3 Pre­to po­znáš, že Hos­podin, tvoj Boh, pôj­de pred tebou ako stravujúci oheň. On ich vy­hubí, on ich pred tebou po­korí; ty si ich pod­robíš a rých­lo zničíš, ako ti po­vedal Hos­podin. 4 Keď ich však Hos­podin, tvoj Boh, pred tebou vy­ženie, po­tom si ne­mys­li: Pre moju spravod­livosť ma Hos­podin pri­viedol, aby som zau­jal túto krajinu. Hos­podin ich však vy­ženie pred tebou pre ich bez­božnosť. 5 Nie pre svoju spravod­livosť a úp­rim­nosť srd­ca pri­chádzaš zau­jať ich krajinu, ale pre bez­božnosť tých­to národov ich pred tebou vy­háňa Hos­podin, tvoj Boh, aby spl­nil slovo, ktoré pod prísahou dal tvojim ot­com, Ab­rahámovi, Izákovi a Jákobovi. 6 Vedz teda, že nie pre tvoju spravod­livosť ti Hos­podin, tvoj Boh, dáva túto dob­rú krajinu, aby si ju zau­jal. Si totiž tvrdo­šij­ný ľud. Napomenutie na vernosť7 Pamätaj na to a nezabúdaj, ako si hneval Hos­podina, svoj­ho Boha, na púšti. Od­vtedy, ako ste vy­šli z Egypta, až kým ste ne­prišli na toto mies­to, priečili ste sa Hos­podinovi. 8 Roz­hnevali ste Hos­podina na Horebe. Hos­podin sa tak na­hneval na vás, že vás chcel vy­hubiť. 9 Keď som vy­stúpil na vrch, aby som pre­vzal kamen­né tabule zmluvy, ktorú Hos­podin uzav­rel s vami, zo­stal som na vr­chu štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí. Chlieb som nejedol a vodu som ne­pil. 10 Hos­podin mi dal dve kamen­né tabule na­písané Božím prs­tom a na nich boli všet­ky slová, ktoré vám v deň zhromaždenia po­vedal Hos­podin na vr­chu zo stredu ohňa. 11 Po štyrid­siatich dňoch a štyrid­siatich nociach mi Hos­podin dal obi­dve kamen­né tabule, tabule zmluvy. 12 Hos­podin mi po­vedal: Vstaň, rých­lo zo­stúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vy­viedol z Egypta, robí zle. Veľmi skoro od­bočili z cesty, ktorú som im určil; zhotovili si liatu mod­lu. 13 Ďalej mi Hos­podin po­vedal: Vidím, že ten­to ľud je na­ozaj tvrdo­šij­ný. 14 Nechaj ma, ja ich vy­hubím a vy­mažem ich meno pod nebom. Z teba však urobím národ moc­nejší a počet­nejší, než sú oni. 15 Ob­rátil som sa a zo­stúpil z vrchu, kým vrch planul ohňom. V rukách som mal dve tabule zmluvy. 16 Zrazu som videl, že ste zhrešili proti Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. Od­liali ste si sochu teľaťa. Veľmi skoro ste od­bočili z cesty, ktorú vám určil Hos­podin, váš Boh. 17 Schytil som obe tabule, hodil som ich na zem a pred vami som ich roz­bil. 18 Po­tom som sa pred Hos­podinom vr­hol na zem ako pred­tým a štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí som nejedol chlieb a ne­pil vodu pre všet­ky vaše hriechy, ktorých ste sa do­pus­tili, keď ste robili, čo je zlé pred Hos­podinom a hnevali ste ho. 19 Bál som sa totiž hnevu a roz­horčenia, ktorými Hos­podin za­horel proti vám, takže vás chcel vy­hubiť. Hos­podin ma však i teraz vy­počul. 20 Aj na Árona sa Hos­podin veľmi na­hneval a chcel ho za­hubiť. Za Árona som sa vtedy tiež mod­lil. 21 Vzal som teľa, výt­vor vášho hriechu, čo ste si zhotovili, spálil som ho, a dô­klad­ne roz­tĺkol a ro­zdr­vil na jem­ný prach. Po­tom som prach vy­sypal do po­toka, ktorý tečie z vrchu. 22 Aj v Tabére, v Masse a v Kibrót-Hat­taave ste hnevali Hos­podina. 23 Keď vás po­slal Hos­podin z Kádeš-Bar­ney slovami: Vy­stúp­te a zauj­mite krajinu, ktorú som vám dal, protivili ste sa roz­kazu Hos­podina, svoj­ho Boha, ne­verili ste mu a ne­počúvali ste jeho hlas. 24 Priečili ste sa Hos­podinovi od­vtedy, čo som vás po­znal. 25 Vr­hol som sa pred Hos­podina a štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí som ležal pred ním, lebo Hos­podin po­vedal, že vás vy­hubí. 26 K Hospodinovi som sa mod­lil tak­to: Pán, Hos­podin, nezahub svoj ľud, svoje vlast­níc­tvo, ktoré si vy­kúpil svojou veľkou mocou a vy­viedol z Egypta svojou moc­nou rukou. 27 Roz­pomeň sa na svojich služob­níkov: Ab­raháma, Izáka a Jákoba a nehľaď na tvrdo­hlavosť toh­to ľudu, na jeho bez­božnosť, na jeho hriechy, 28 aby v krajine, z ktorej si nás vy­viedol, ne­povedali: Pre­tože ich Hos­podin nedokázal pri­viesť do krajiny, ktorú im sľúbil, a pre­tože ich nenávidel, vy­viedol ich, aby ich na púšti za­hubil. 29 Veď oni sú tvojím ľudom, tvojím vlast­níc­tvom, ktoré si vy­viedol svojou veľkou mocou a vy­stretým ramenom.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček