Ekumenický › 5. Mojžišova › 5

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

Desatoro1 Mojžiš zvolal všet­kých Iz­raelitov a po­vedal: Počuj, Iz­rael, ustanovenia a práv­ne pred­pisy, ktoré vám všet­kým dnes oznamujem. Na­učte sa ich a starost­livo ich za­chovávaj­te! 2 Hos­podin, náš Boh, uzav­rel s nami na Horebe zmluvu. 3 Túto zmluvu ne­uzav­rel Hos­podin s našimi ot­cami, ale so všet­kými na­mi, ktorí tu dnes žijeme. 4 Z tváre do tváre sa Hos­podin zhováral s vami na vr­chu priamo z ohňa. 5 Ja som vtedy stál medzi Hos­podinom a vami, aby som vám oznámil Hos­podinovo slovo, lebo ste sa báli ohňa a ne­vys­túpili ste na vrch. Hos­podin po­vedal: 6 Ja som Hos­podin, tvoj Boh, ktorý ťa vy­viedol z Egypta, z domu ot­rokov. 7 Nebudeš mať iných bohov ok­rem mňa! 8 Ne­urobíš si mod­lu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! 9 Nebudeš sa im klaňať ani sa nedáš nimi zo­tročovať, lebo ja som Hos­podin, tvoj Boh. Boh žiar­livý, ktorý tres­tá viny ot­cov na synoch do tretieho i štvr­tého po­kolenia tých, čo ma nenávidia, 10 ale milosť pre­ukazujem tisícom tých, čo ma milujú a za­chovávajú moje pri­kázania. 11 Ne­vys­lovíš meno Hos­podina, svoj­ho Boha, nadar­mo, lebo Hos­podin nenechá bez tres­tu toho, kto nadar­mo vy­sloví jeho meno. 12 Za­chovávaj deň sobot­ného od­počin­ku, aby si ho svätil, ako ti pri­kázal Hos­podin, tvoj Boh! 13 Šesť dní budeš pracovať a konať všet­ku svoju prácu. 14 Sied­my deň je sobot­ný od­počinok pre Hos­podina, tvoj­ho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj vôl, ani tvoj osol, ani tvoj os­tat­ný dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach, aby si tvoj sluha i tvoja slúžka od­počinuli ako ty. 15 Pamätaj, že si bol ot­rokom v Egypte a že ťa Hos­podin, tvoj Boh, od­tiaľ vy­viedol moc­nou rukou a vy­stretým ramenom. Pre­to ti Hos­podin, tvoj Boh, pri­kázal za­chovávať deň sobot­ného od­počin­ku. 16 Cti svoj­ho otca a svoju mat­ku, ako ti pri­kázal Hos­podin, tvoj Boh, aby si dlho žil a dob­re sa ti vodilo v krajine, ktorú ti dáva Hos­podin, tvoj Boh! 17 Nezabiješ! 18 Ne­scudzoložíš! 19 Ne­pok­rad­neš! 20 Ne­vys­lovíš falošné svedec­tvo proti svoj­mu blížnemu! 21 Nebudeš žiados­tivo túžiť po manžel­ke svoj­ho blížneho ani nezatúžiš po dome svoj­ho blížneho, ani po jeho poli, ani po jeho sluhovi, ani po jeho slúžke, ani po jeho volovi, ani po jeho oslovi, ani po ničom, čo pat­rí tvoj­mu blížnemu! Mojžiš ako sprostredkovateľ medzi Bohom a ľudom22 Tieto slová po­vedal Hos­podin mohut­ným hlasom celému vášmu zhromaždeniu na vr­chu zo stredu ohňa, ob­laku i mrákavy a nič ne­pridal. Na­písal ich na dve kamen­né tabule a tie dal mne. 23 Keď ste počuli hlas zo stredu tmy, za­tiaľ čo vrch blčal ohňom, pri­stúpili ku mne všet­ci náčel­níci vašich kmeňov i vaši starší 24 a po­vedali ste: Hos­podin, náš Boh, ukázal svoju slávu a svoju veľkosť. Počuli sme jeho hlas zo stredu ohňa. Dnes sme videli, že Boh môže hovoriť s človekom a ten os­táva nažive. 25 Prečo by sme mali teraz po­mrieť? Veď nás strávi ten­to veľký oheň. Ak budeme ďalej počúvať hlas Hos­podina, nášho Boha, zo­mrieme. 26 Počul azda nie­kto hlas živého Boha hovoriaceho zo stredu ohňa, ako ho počujeme my, a os­tal nažive? 27 Pri­blíž sa k nemu ty a vy­počuj všet­ko, čo bude hovoriť Hos­podin, náš Boh. Ty nám po­tom vy­rozp­rávaš všet­ko, čo ti po­vie Hos­podin, náš Boh, a to si vy­počujeme a spl­níme. 28 Hos­podin vy­počul hlas vašich slov, keď ste sa zhovárali so mnou. Hos­podin mi po­vedal: Počul som slová toh­to ľudu, keď sa s tebou zhovárali. Po­vedali to správ­ne. 29 Kto im to vnukol? Kiežby mali vždy také srd­ce, aby sa ma báli a za­chovávali všet­ky moje príkazy po všet­ky dni, aby sa navždy dob­re vodilo im a ich deťom. 30 Choď a po­vedz im: Vráťte sa do svojich stanov. 31 Ty však stoj tu pri mne a ja ti oznámim všet­ky pri­kázania, ustanovenia a práv­ne pred­pisy, ktoré ich budeš učiť, aby ich za­chovávali v krajine, ktorú im dávam do vlast­níc­tva. 32 Dbaj­te o to, aby ste za­chovávali, čo vám pri­kázal Hos­podin, váš Boh. Ne­od­chyľuj­te sa ani na­pravo, ani naľavo. 33 Vo všet­kom sa pri­dŕžaj­te ces­ty, ktorou vám Hos­podin, váš Boh, pri­kázal ísť, aby ste zo­stali nažive, dob­re sa vám vodilo a dlho ste žili v krajine, ktorú máte ob­sadiť.