Ekumenický › 5. Mojžišova › 3

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

Víťazstvo nad Ógom1 Po­tom sme sa ob­rátili a vy­stupovali sme bášan­skou ces­tou. Bášan­ský kráľ Óg so všet­kým svojím ľudom vy­šiel proti nám do boja k Edrei. 2 Hos­podin mi však po­vedal: Neboj sa ho, lebo som ti dal do rúk jeho, všetok jeho ľud i jeho krajinu. Nalož s ním tak, ako si naložil s amorejským kráľom Síchonom, ktorý býval v Chešbóne. 3 Hos­podin, náš Boh, nám dal do rúk aj bášan­ského kráľa Óga so všet­kým jeho ľudom. Po­zabíjali sme ich, takže ni­kto ne­mohol uj­sť. 4 Vtedy sme zau­jali všet­ky jeho mes­tá. Nebolo mes­ta, ktoré by sme neboli dobyli: šesťdesiat miest, kraj Ar­gób, celé Ógovo kráľov­stvo v Bášane. 5 Všet­ky tieto mes­tá boli opev­nené; mali vy­soké múry s bránami a závorami. Bolo však aj veľmi mnoho ne­opev­nených miest. 6 Vy­konali sme na nich kliat­bu záhuby, ako sme to urobili chešbón­skemu kráľovi Síchonovi, keď sme vy­konali kliat­bu záhuby na všet­kých mes­tách, mužoch, ženách i deťoch. 7 Všetok dobytok a korisť z miest sme si zo­brali. 8 Tak sme v tom čase dvom amorej­ským kráľom, ktorí bývali za Jor­dánom, vzali krajinu od po­toka Ar­nón až po vrch Cher­món 9 — Sidončania Cher­món nazývajú Sir­jón a Amorejčania ho volajú Senír — 10 všet­ky mes­tá náhor­nej roviny, celý Gileád, i celý Bášan až po Sal­chu a Ed­rei, mes­tá Ógov­ho kráľov­stva v Bášane. 11 Zo zvyšku Refájov zo­stal len bášan­ský kráľ Óg. Nie je azda jeho po­steľ zo železa v Rabate Amónčanov? Jej dĺžka je deväť lakťov, šír­ka štyri lak­te, merané na obyčaj­né lak­te. Rozdelenie Zajordánska12 Vtedy sme ob­sadili túto krajinu od Aróeru, ktorý je pri po­toku Ar­nón. Polo­vicu Gileád­skeho po­horia s jeho mes­tami som dal Rúbenov­com a Gádov­com. 13 Druhú polo­vicu Gileádu a celý Bášan, teda Ógovo kráľov­stvo, som dal polo­vici kmeňa Menašše, celý kraj Ar­gób. Celý Bášan sa nazýva krajinou Refájov. 14 Jaír, syn Menaššeho, za­bral celý kraj Ar­gób až po gešúr­ske a maakat­ské územie v Bášane a po­menoval ho podľa svoj­ho mena Jaírove dediny. Tak je to do­dnes. 15 Makírovi som dal Gileád. 16 Rúbenov­com a Gádov­com som dal časť Gileádu až po po­tok Ar­nón s hranicou v strede riečis­ka, až k potoku Jab­bók, hranici Amónčanov 17 s Arábou, a Jor­dánom ako hranicou od Kin­neretu až po more v Arábe — Soľné more — pod svah­mi Pis­gy smerom na východ. 18 Po­tom som vám pri­kázal: Hos­podin, váš Boh, vám dal túto krajinu, aby ste ju ob­sadili. Všet­ci boja­schop­ní prej­dite ozb­rojení na čele svojich bratov Iz­raelitov. 19 Len vaše ženy a deti a vaše stáda, ktorých, ako viem, máte veľa, zo­stanú vo vašich mes­tách, ktoré som vám dal, 20 kým Hos­podin, váš Boh, nedop­raje vašim bratom taký po­koj ako vám. Po­tom aj oni ob­sadia krajinu, ktorú im dáva Hos­podin, váš Boh, za Jor­dánom. Každý sa vráti do svoj­ho vlast­níc­tva, ktoré som vám dal. 21 Jozu­ovi som pri­kázal: Videl si na vlast­né oči všet­ko, čo urobil Hos­podin, váš Boh, tým dvom kráľom. Tak urobí Hos­podin všet­kým kráľov­stvám, cez ktoré budeš pre­chádzať. 22 Neboj­te sa ich, lebo sám Hos­podin, váš Boh, bojuje za vás. 23 Úpen­livo som prosil Hos­podina o zmilovanie: 24 Pán, Hos­podin, ty si začal ukazovať svoj­mu služob­níkovi svoju veľkosť a svoju moc­nú ruku. Veď či je ešte nie­kde na nebi alebo na zemi taký boh, čo by do­kázal konať také skut­ky a moc­né činy, ako sú tvoje? 25 Kiežby som smel prej­sť a uzrieť tú dob­rú krajinu za Jor­dánom, to krás­ne po­horie a Libanon! 26 Hos­podin sa však na mňa roz­hneval pre vás a ne­vypočul ma. Hos­podin mi po­vedal: Do­siahol si už do­sť, viac mi o tom nehovor! 27 Vy­stúp na vr­chol Pis­gy a roz­hliad­ni sa na západ, na sever, na juh a na východ! Dob­re sa roz­hliad­ni! Jor­dán už ne­prek­ročíš. 28 Jozu­ovi daj príkaz, po­vzbuď ho a po­sil­ni, lebo on prej­de na čele toh­to ľudu a roz­delí mu do vlast­níc­tva krajinu, ktorú uvidíš. 29 Zo­stali sme v údolí na­proti Bét-Peóru.