Ekumenický5. Mojžišova2

5. Mojžišova

Deuteronomium

Prechod cez Edómsko, Moábsko a Amónsko1 Po­tom sme sa ob­rátili a od­išli sme na púšť smerom k Červenému moru, ako mi po­vedal Hos­podin. Dl­hší čas sme ob­chádzali po­horie Seír. 2 Vtedy mi Hos­podin po­vedal: 3 Už do­sť dlho ste ob­chádzali toto po­horie, teraz sa ob­ráťte na sever. 4 Ľudu pri­káž: Pôj­dete cez územie svojich bratov Ézavov­cov, ktorí obývajú Seír. Oni sa vás budú báť, no buďte nanaj­výš os­tražití. 5 Ne­pod­necuj­te ich do boja, lebo z ich územia vám nedám ani piaď pôdy. Po­horie Seír som dal do vlast­níc­tva Ézavovi. 6 Za peniaze si budete od nich kupovať po­travu, aby ste mali čo jesť. Aj vodu si budete u nich za­ob­starávať za peniaze, aby ste mali čo piť. 7 Veď Hos­podin, tvoj Boh, ťa požeh­nával vo všet­kom, čo si robil. Vie o tvojej ces­te touto veľkou púšťou. Hos­podin, tvoj Boh, je už štyrid­sať rokov s tebou, a nič ti nechýbalo. 8 Prešli sme teda pop­ri našich bratoch Ézavov­coch, ktorí obývajú Seír, step­nou ces­tou, ktorá vy­chádza z Élatu a Ec­jón-Geberu. Po­tom sme sa ob­rátili a šli sme ďalej smerom k Moábskej púšti. 9 Vtedy mi Hos­podin po­vedal: Neútoč na Moábčanov a ne­púšťaj sa s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlast­níc­tva. Ár som dal do vlast­níc­tva Lótovým synom. 10 Pred­tým tam bývali Émi, veľký a počet­ný ľud vy­sokej po­stavy ako Anákovia. 11 Aj Refáji sú po­kladaní za Anákov, ale Moábčania ich nazývajú Émami. 12 Pred­tým aj v Seíre bývali Chóri, ale Ézavov­ci ich vy­hnali, vy­hubili a usadili sa na ich mies­te, ako to urobil Iz­rael v krajine, ktorú mu dal Hos­podin. 13 Teraz vstaňte a prej­dite cez po­tok Zered. Prešli sme teda cez po­tok Zered. 14 Naše putovanie z Kádeš-Bar­ney až po pre­chod cez po­tok Zered trvalo trid­saťosem rokov, kým z tábora bojov­níkov ne­vym­relo celé po­kolenie, ako im pri­sahal Hos­podin. 15 Aj ruka Hos­podina bola proti nim, aby ich hubila v tábore, kým cel­kom ne­vym­reli. 16 Keď spomedzi ľudu po­mreli všet­ci bojov­níci, 17 Hos­podin im po­vedal: 18 Dnes prej­deš územím Moábčanov pri Áre 19 a pri­blížiš sa k Amónčanom. Ne­na­pádaj ich ani sa ne­púšťaj s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlast­níc­tva, pre­tože som ho dal do vlast­níc­tva Lótovým synom. 20 Aj toto územie sa po­kladalo za vlast­níc­tvo Refájov. Refáji ho obývali pred­tým a Amónčania ich nazývali Za­mzum­mčan­mi. 21 Bol to veľký a počet­ný ľud vy­sokej po­stavy ako Anákovia. Hos­podin ich vy­hubil pred Amónčan­mi, ktorí ich vy­hnali. Usadili sa na ich mies­te, 22 ako to Hos­podin urobil Ézavov­com, ktorí bývajú v Seíre, keď pred nimi vy­hubil Chórov, takže ich vy­hnali, a na ich mies­te sú do­dnes. 23 Av­vij­cov, ktorí bývali v dedinách až po Gazu, vy­hubili Kaf­tóri, ktorí prišli z Kaftóru a usadili sa na ich mies­te. Víťazstvo nad Síchonom24 Vstaňte teda, vy­j­dite a pre­kročte po­tok Ar­nón! Po­zri, vy­dal som ti do rúk Amorejčana, Síchončana, chešbón­skeho kráľa aj jeho krajinu. Začni ju ob­sadzovať a bojuj s ním! 25 Už dnes začnem na­háňať hrôzu a strach pred tebou medzi národ­mi kdekoľvek pod nebom. Tie sa budú triasť a chvieť pred tebou, len čo sa do­počujú o tebe. 26 Vtedy som vy­slal po­slov z púšte Kedemót k chešbónskemu kráľovi Síchonovi s mierovým ná­vr­hom: 27 Do­voľ mi prej­sť tvojou krajinou. Pôj­dem len po ces­te, ne­od­bočím ani na­pravo, ani naľavo. 28 Po­travu mi predáš za peniaze, aby som mal čo jesť, a za peniaze mi dáš aj vodu, aby som mal čo piť. Chcem prej­sť len peši. 29 Tak mi to do­volili Ézavov­ci, ktorí bývajú v Seíre, a Moábčania, ktorí bývajú v Áre, kým ne­prej­dem cez Jor­dán do krajiny, ktorú nám dáva Hos­podin, náš Boh. 30 Chešbón­sky kráľ Síchon nám však nech­cel do­voliť pre­chod cez svoju krajinu, lebo Hos­podin, tvoj Boh, mu otupil ducha a za­tvr­dil srd­ce, aby ti ho vy­dal do rúk, ako je to dnes. 31 Hos­podin mi po­vedal: Po­zri, začal som ti dávať do moci Síchona i jeho krajinu. Začni ju ob­sadzovať. 32 Síchon vy­šiel so všet­kým svojím ľudom proti nám do boja k Jahacu. 33 Hos­podin, náš Boh, nám ho vy­dal a my sme porazili jeho, jeho synov a všetok jeho ľud. 34 Vtedy sme dobyli všet­ky jeho mes­tá. Vy­konali sme ničiacu kliat­bu na každom mes­te, na mužoch, ženách i deťoch. Ni­kto nám ne­mohol uj­sť. 35 Len dobytok a ulúpené veci z obsadených miest sme si nechali ako korisť. 36 Od Aróeru na brehu po­toka Ar­nón a od mes­ta, ktoré je v údolí, až po Gileád, nebolo mes­ta, ktoré by sme ne­moh­li dobyť. Hos­podin, náš Boh, nám ich všet­ky vy­dal. 37 Len ku krajine Amónčanov si sa ne­prib­lížil, k celému po­brežiu po­toka Jab­bók, ani k mestám na po­horí či kdekoľvek in­de, kde sa nám Hos­podin, náš Boh, pri­blížiť za­kázal.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček