Ekumenický5. Mojžišova10

5. Mojžišova

Deuteronomium

Nové tabule Desatora1 V tom čase mi Hos­podin po­vedal: Vy­kreš dve kamen­né tabule, ako boli pr­vé, vy­stúp ku mne na vrch a urob si drevenú ar­chu. 2 Ja na­píšem na tabule slová, čo boli na pr­vých tabuliach, ktoré si roz­bil, a vlož ich do ar­chy. 3 Urobil som teda ar­chu z akáciového dreva, vy­kresal som dve kamen­né tabule, ako tie pr­vé, a vy­stúpil som na vrch s oboma tabuľami v rukách. 4 Hos­podin na­písal na tabule to is­té, čo bolo na pr­vých tabuliach, desať výrokov, ktoré vám Hos­podin po­vedal v deň zhromaždenia zo stredu ohňa, a po­tom mi ich dal. 5 Ob­rátil som sa a zo­stúpil som z vrchu. Tabule som uložil do ar­chy, ktorú som urobil. Sú tam, ako mi pri­kázal Hos­podin. 6 Po­tom Iz­raeliti od­išli z Beerót-Jaakánu do Mósery. Tam Áron zo­mrel a tam ho aj po­chovali. Kňaz­skú službu na­mies­to neho vy­konával jeho syn Eleazár. 7 Od­tiaľ po­kračovali do Gud­gódy a z Gudgódy do Jot­báty, do kraja vod­ných tokov. 8 V tom čase od­delil Hos­podin kmeň Léviho, aby nosil ar­chu Hos­podinovej zmluvy a slúžil Hos­podinovi a požeh­nával v jeho mene, ako je to dnes. 9 Pre­to Lévi nedos­tal podiel ani dedičs­tvo ako jeho bratia. Sám Hos­podin je jeho dedičným podielom, ako mu po­vedal Hos­podin, tvoj Boh. 10 Ja som však ako pred­tým zo­stal na vr­chu štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí a Hos­podin ma aj teraz vy­počul, lebo Hos­podin ťa už nech­cel za­hubiť. 11 Hos­podin mi po­vedal: Vstaň, choď, vy­daj sa na čele ľudu na ces­tu. Ob­saďte krajinu, ktorú som pod prísahou sľúbil dať vašim ot­com. 12 Iz­rael, čo teraz žiada od teba Hos­podin, tvoj Boh? Iba to, aby si sa bál Hos­podina, svoj­ho Boha, aby si chodil po všet­kých jeho ces­tách, aby si ho miloval, aby si slúžil Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, celým srd­com a celou dušou, 13 aby si za­chovával Hos­podinove príkazy a jeho ustanovenia, ktoré ti dnes pri­kazujem, aby sa ti dob­re vodilo. 14 Hos­podinovi, tvoj­mu Bohu, pat­ria nebesia i nebesia nebies, zem a všet­ko, čo je na nej. 15 No len k tvojim ot­com sa Hos­podin vinul s láskou, za­miloval si ich a vy­volil si ich po­tom­stvo, totiž vás, spomedzi všet­kých národov, ako je to do­dnes. 16 Pre­to si ob­režte svoje ne­ob­rezané srd­ce a nebuďte už takí za­tvrd­nutí. 17 Veď Hos­podin, váš Boh, je Boh bohov a Pán pánov, Boh veľký, moc­ný a hroz­ný, ktorý neberie ohľad na osobu a ne­prijíma ú­platok, 18 ale za­stáva sirotu i vdovu, miluje cudzin­ca a dáva mu chlieb a odev. 19 Pre­to miluj­te aj cudzin­ca, lebo aj vy ste boli cudzin­cami v Egypte. 20 Hos­podina, svoj­ho Boha sa boj, jemu slúž, jeho sa pri­dŕžaj a na jeho meno pri­sahaj. 21 On je tvoja chvála, on je tvoj Boh, ktorý pre teba urobil tieto veľké a hroz­né veci, ktoré si videl na vlast­né oči. 22 Tvojich ot­cov bolo len sedem­desiat, keď šli do Egyp­ta, a teraz ťa Hos­podin, tvoj Boh, rozm­nožil ako nebes­ké hviez­dy.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček