Ekumenický5. Mojžišova1

5. Mojžišova

Deuteronomium

Spomienky na putovanie1 Toto sú slová, ktoré po­vedal Mojžiš celému Iz­raelu za Jor­dánom na púšti, v Arábe na­proti Súfu, medzi Páranom a Tófelom, Lábanom, Chacerótom a Dí-Záhabom. 2 Ces­ta z Horebu cez Seír­ske po­horie až po Kádeš-Bar­neu tr­vá jedenásť dní. 3 V štyridsiatom roku, v prvý deň jedenás­teho mesiaca, po­vedal Mojžiš Iz­raelitom všet­ko, čo im mal na príkaz Hos­podina oznámiť. 4 Bolo to po­tom, ako porazil amorej­ského kráľa Síchona, ktorý síd­lil v Chešbóne, a bášan­ského kráľa Óga, ktorý síd­lil v Aštaróte, v Edrei. 5 V Moábsku, za Jor­dánom, začal Mojžiš vy­svetľovať ten­to zákon: 6 Hos­podin, náš Boh, nám na Horebe po­vedal: Už do­sť dlho bývate na tom­to vr­chu. 7 Ob­ráťte sa a vy­daj­te sa na ces­tu. Vy­stúp­te na po­horie Amorejčanov a k všetkým obyvateľom v Arábe, na po­horí a v Nížine, v Negeve a na mor­skom po­breží, voj­dite do Kanaánu a Libanonu až k Veľrieke, rieke Euf­rat. 8 Po­zrite, dávam vám túto krajinu. Voj­dite do nej a ob­saďte ju! Je to krajina, ktorú Hos­podin pod prísahou sľúbil dať vašim ot­com, Ab­rahámovi, Izákovi, Jákobovi a ich po­tom­stvu. Ustanovenie sudcov9 Vtedy som vám po­vedal: Ja sa už ďalej ne­vládzem o vás starať. 10 Hos­podin, váš Boh, vás tak rozm­nožil, že dnes vás je už toľko ako hviezd na nebi. 11 Nech Hos­podin, Boh vašich ot­cov, ešte stisíc­násobí váš počet a nech vás požeh­náva, ako vám to sľúbil. 12 Ako by som mohol sám znášať vaše ťažkos­ti, bremená a spory?! 13 Pri­veďte zo svojich kmeňov múd­rych, roz­vážnych a skúsených mužov a ustanovím ich za vašich náčel­níkov. 14 Vy ste mi od­povedali: Tvoj ná­vrh je dob­rý. 15 Vašich kmeňových náčel­níkov, múd­rych a skúsených mužov, ktorých ste mi pri­vied­li, som vám ustanovil za veliteľov, a to ako tisíc­nikov, stot­níkov, päťdesiat­nikov a desiat­nikov, ako aj za správ­cov vašich kmeňov. 16 Vtedy som pri­kázal vašim sud­com: Vy­počuj­te svojich bratov a súďte spravod­livo, či už má nie­kto spor so svojím bratom alebo s cudzincom. 17 Pri súde neber­te ohľad na osobu, vy­počuj­te rov­nako malého i veľkého, ni­koho sa neboj­te, lebo súd pat­rí Bohu! Zložitý prípad zver­te mne a ja o ňom roz­hod­nem. 18 Nato som vám dal aj všet­ky po­kyny o tom, čo máte robiť. Vyzvedači19 Po­tom sme sa po­hli od Horebu a putovali sme po tej veľkej a strašnej púšti, ktorú ste videli na ces­te k Amorejskému po­horiu, ako nám pri­kázal Hos­podin, náš Boh, a došli sme až do Kádeš-Bar­ney. 20 Tam som vám po­vedal: Prišli ste k Amorejskému po­horiu, ktoré nám dáva Hos­podin, náš Boh. 21 Po­zri, Hos­podin, tvoj Boh, ti dal krajinu, ktorá je pred tebou. Choď, ob­saď ju, ako ti to pri­kázal Hos­podin, Boh tvojich ot­cov! Neboj sa a ne­strachuj! 22 Vtedy ste všet­ci pri­stúpili ku mne s návrhom: Pošlime vo­pred mužov, ktorí pre­skúmajú krajinu a podajú nám správu o ceste, ktorou sa máme uberať, ako aj o mestách, do ktorých sa máme do­stať. 23 Ten­to váš ná­vrh sa mi páčil, pre­to som spomedzi vás vy­bral dvanásť mužov, po jed­nom z každého kmeňa. 24 Tí sa vy­brali na výz­vedy, vy­stúpili na po­horie, prišli až do údolia Eškól a pre­skúmali ho. 25 Prinies­li nám z plodov tej krajiny, čo vzali so sebou, a podali nám túto správu: Krajina, ktorú nám dáva Hos­podin, náš Boh, je dob­rá. Nedôvera ľudu26 Vy ste však od­miet­li vy­stúpiť a roz­kazu Hos­podina, svoj­ho Boha, ste sa vzop­reli. 27 Re­ptali ste vo svojich stanoch a hovorili ste: Hos­podin nás vy­viedol z Egypta z nenávisti, aby nás vy­dal do rúk Amorejčanov a za­hubil nás. 28 Kam to vlast­ne ideme? Naši bratia nás znechutili, keď vraveli: Ľud je tam zdat­nejší a vy­šší než my, mes­tá sú veľké a opev­nené až po nebo a videli sme tam aj Anákov. 29 Vtedy som vám po­vedal: Neľakaj­te sa ich, ne­maj­te pred nimi strach! 30 Hos­podin, váš Boh, ktorý vás pred­chádza, bude sám bojovať za vás, ako to zjav­ne robil s vami v Egypte 31 a na púšti. Tam si videl, že Hos­podin, tvoj Boh, ťa niesol po celej ces­te, ktorou ste sa uberali, ako muž nosieva svoj­ho syna, kým ste ne­prišli na toto mies­to. 32 No na­priek tomu ste ne­verili Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, 33 ktorý vás pred­chádzal, aby vám vy­hliadol táboris­ko. On vám ohňom v noci a ob­lakom cez deň ukazuje ces­tu, ktorou máte ísť. Boží trest34 Keď Hos­podin počul, čo ste vraveli, roz­hneval sa a pri­sahal: 35 Ni­kto z mužov toh­to zlého po­kolenia ne­uvidí tú dob­rú krajinu, ktorú som pod prísahou sľúbil dať vašim ot­com, 36 ok­rem Káleba, syna Jefun­neho. On ju uvidí a jemu a jeho synom dám krajinu, po ktorej chodil, lebo bez­výh­rad­ne na­sledoval Hos­podina. 37 Pre vás sa Hos­podin roz­hneval aj na mňa. Po­vedal: Ne­voj­deš tam ani ty. 38 Voj­de ta Jozua, syn Núna, tvoj po­moc­ník. Po­vzbudzuj ho, lebo on roz­delí Iz­raelitom krajinu do dedičného vlast­níc­tva. 39 Voj­dú ta vaše deti, o ktorých ste hovorili, že sa stanú korisťou, i vaši synovia, ktorí dnes ešte nerozoz­návajú dob­ré od zlého. Im ju dám a oni ju ob­sadia. 40 Vy sa však ob­ráťte a odíďte na púšť smerom k Červenému moru. 41 Vy ste mi od­povedali: Pre­hrešili sme sa proti Hos­podinovi. Vy­stúpime a budeme bojovať tak, ako nám pri­kázal Hos­podin, náš Boh. Každý z vás si po­tom opásal bojovú výzb­roj a naz­dávali ste sa, že bude ľah­ké vy­stúpiť na po­horie. 42 Hos­podin mi však po­vedal: Po­vedz im: Ne­vy­stupuj­te ani nebojuj­te, lebo ja nebudem medzi vami. Inak vás vaši ne­priatelia porazia. 43 Po­vedal som vám to, no ne­pos­lúch­li ste, vzop­reli ste sa Hos­podinov­mu príkazu a opovážlivo ste vy­stúpili na po­horie. 44 Vtedy vy­šli proti vám Amorejčania, ktorí to po­horie obývali, prena­sledovali vás ako včely a roz­háňali vás od Seíru až po Chor­mu. 45 Po ná­vrate ste plakali pred Hos­podinom. Hos­podin však ne­vypočul váš hlas a ne­na­klonil k vám svoj sluch. 46 Práve pre­to ste museli zo­stať v Kádeši tak dl­ho, ako dlho ste tam bývali.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček