Ekumenický › Daniel › 9

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Danielova modlitba1 V prvom roku Dária, Ahas­vérov­ho syna z médskeho rodu, ktorý sa stal kráľom nad chal­dej­ským kráľov­stvom, 2 v prvom roku jeho vlády som ja, Daniel, pre­mýšľal nad Pís­mami o počte rokov, ktoré majú podľa Hos­podinov­ho slova prorokovi Jeremiášovi uplynúť, kým bude Jeruzalem v troskách, totiž sedem­desiat rokov. 3 Po­tom som sa ob­rátil tvárou k Pánu Bohu, aby som v modlitbe vrúc­ne prosil o zmilovanie. Pri­tom som sa pos­til vo vrecovine a v popole. 4 Mod­lil som sa k Hospodinovi, svoj­mu Bohu, a vy­znával som: Ó Pane, veľký a moc­ný Boh, ktorý ver­ne za­chovávaš zmluvu s tými, čo ťa milujú a do­držiavajú tvoje pri­kázania. 5 Zhrešili sme a bez­božne konali zlo. Vzop­reli sme sa a od­klonili sme sa od tvojich pri­kázaní a príkazov. 6 Ne­pos­lúchali sme tvojich služob­níkov prorokov, ktorí hovorili v tvojom mene našim kráľom, našim kniežatám, našim ot­com a všet­kému ľudu krajiny. 7 Tebe, Pane, pat­rí spravod­livosť, ale na nás je až do­dnes zrej­má han­ba; pos­tih­la každého jud­ského muža, obyvateľov Jeruzalema a všet­kých Iz­raelitov, blíz­kych i vzdialených, vo všet­kých krajinách, kam si ich vy­hnal pre ne­ver­nosť, ktorej sa do­pus­tili proti tebe. 8 Hos­podin, han­ba nám, našim kráľom, našim kniežatám a našim ot­com, lebo sme zhrešili proti tebe. 9 U Pána, nášho Boha, je milo­sr­den­stvo a od­pus­tenie. Protivili sme sa mu 10 a ne­pos­lúchali sme hlas Hos­podina, nášho Boha, aby sme kráčali podľa zákonov, ktoré nám pred­ložil pro­stred­níc­tvom svojich služob­níkov prorokov. 11 Celý Iz­rael pre­stúpil tvoj zákon a od­vrátil sa, aby ne­počul tvoj hlas. Tak nás pos­tih­la kliat­ba a prísaha za­písaná v zákone Mojžiša, Božieho služob­níka, lebo sme zhrešili proti ne­mu. 12 Spl­nil svoje slovo, ktoré vy­slovil proti nám a proti našim vlád­com, že pri­vodí na nás také veľké nešťas­tie. Veď to, čo sa udialo v Jeruzaleme, ne­stalo sa ni­kde pod celým nebom. 13 Ako je na­písané v Mojžišovom zákone, tak prišlo na nás všet­ko to nešťas­tie. My sme však ne­prosili o priazeň Hos­podina, nášho Boha, ani sme sa k nemu ne­ob­rátili od svojich ne­právos­tí, aby sme sa sú­stredili na tvoju prav­du. 14 Hos­podin však bed­lil a do­pus­til na nás nešťas­tie. Hos­podin, náš Boh, je spravod­livý vo všet­kom, čo robí, ale my sme ne­pos­lúchali jeho hlas. 15 Teraz, Pane, Bože náš, ktorý si moc­nou rukou vy­viedol svoj ľud z Egypta a urobil si známym svoje meno, ako ho máš aj dnes, zhrešili sme a konali sme bez­božne. 16 Pane, nech sa pre všet­ku tvoju spravod­livosť od­vráti tvoj veľký hnev od tvoj­ho mes­ta Jeruzalema, od tvoj­ho svätého vr­chu. Pre naše hriechy a pre viny našich ot­cov sa Jeruzalem a tvoj ľud stali po­tupou pre všet­kých okolo nás. 17 Teraz však, Bože náš, vy­počuj mod­lit­bu svoj­ho služob­níka a jeho pros­by o zmilovanie pre seba samého, Pane, roz­jas­ni svoju tvár nad spus­tošenou svätyňou. 18 Bože môj, na­kloň svoje ucho a počúvaj. Ot­vor svoje oči a po­zri na naše zničené mes­to, ktoré ne­sie tvoje meno. Svoje pros­by ti ne­pred­kladáme pre svoju spravod­livosť, ale pre tvoje veľké milo­sr­den­stvo. 19 Pane, počúvaj! Pane, od­pusť! Pane, vy­počuj a konaj! Ne­meškaj, kvôli sebe samému, Bože môj, lebo tvoje mes­to a tvoj ľud ne­sú tvoje meno. Vysvetlenie sedemdesiatich týždňov20 Po­kor­ne som sa mod­lil, vy­znával som svoj hriech a vinu môj­ho ľudu, Iz­raela, a pred­kladal som Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, pros­bu za Boží svätý vrch. 21 Kým som sa ešte mod­lil, Gab­riel, ten muž, ktorého som videl pred­tým vo videní, pri­blížil sa ku mne v čase večer­nej po­kr­movej obety. 22 Pri­stúpil a tak­to ku mne pre­hovoril: Daniel, práve som vy­šiel, aby som ti dal pl­né po­znanie. 23 Keď si sa začal mod­liť, vy­šlo slovo a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si vzác­ny Bohu. Po­chop to slovo a roz­umej videniu: 24 Sedem­desiat týždňov je stanovených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mes­to na ukončenie prie­stup­ku, na skon­covanie s hriechom, na od­pus­tenie viny, na pri­vedenie večnej spravod­livos­ti, na za­pečatenie proroc­kého videnia a na po­mazanie svätyne svätých. 25 Pre­to vedz a po­chop: Od­vtedy, čo za­znelo slovo o návrate a vy­budovaní Jeruzalema až po po­mazanie kniežaťa, uplynie sedem týždňov. Za šesťdesiatd­va týždňov bude opäť vy­budované námes­tie a priekopa. Budú to však časy súženia. 26 Po šesťdesiatich dvoch týždňoch bude za­bitý po­mazaný, a nebude ho. Mes­to a svätyňu zničí ľud kniežaťa, ktoré príde. Po­topa s nimi skon­cuje a až do kon­ca voj­ny bude tr­vať pus­tošenie. 27 Za jeden týždeň mnohým nanúti zmluvu. Upro­stred týždňa za­staví spaľovanú a po­kr­movú obetu. Na ich mies­te bude hroz­ná mod­la až po stanovené roz­hod­nutie o konci pus­tošiteľa.