Ekumenický › Daniel › 8

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Cap a baran1 V treťom roku vlády kráľa Bélšac­cara, ja, Daniel, prijal som zjavenie vo videní po tom, ktoré som mal pred­tým. 2 Keď som po­zeral, v tom videní som sa na­chádzal v opevnenom mes­te Šúšan v provincii Élam pri rieke Úlaj. 3 Keď som zdvihol zrak, videl som jed­ného barana s dvoma roh­mi stáť pri rieke. Jeho rohy boli dl­hé, ale jeden bol dl­hší ako druhý; ten dl­hší však vy­rás­tol ne­skôr. 4 Videl som toho barana klať na západ, sever i juh. Nijaké zviera pred ním ne­ob­stálo a nik sa ne­mohol vy­slobodiť z jeho moci. Robil, čo sa mu páčilo, a vzmáhal sa. 5 Keď som sa díval, zo západu pri­chádzal cap ponad celú zem, ale zeme sa nedotýkal. Ten cap mal výraz­ný roh medzi očami. 6 Prišiel až k dvojrohému baranovi, ktorého som videl stáť pri rieke, a v návale svojej sily sa na neho vy­rútil. 7 Videl som, ako sa pri­hnal k baranovi, roz­zúril sa naň, barana na­bral a zlomil mu obi­dva rohy. Baran ne­mal silu odolať mu. Cap ho zrazil na zem a podupal ho. Ni­kto nezach­ránil barana z jeho moci. 8 Cap sa veľmi vzmohol. Keď bol na vr­chole svojej moci, veľký roh sa mu vy­lomil a na jeho mies­te vy­stúpili štyri nápad­né rohy na štyri svetové strany. 9 Z jedného z nich vy­šiel ďalší malý roh, ktorý sa ne­obyčaj­ne zväčšoval smerom na juh, východ a k Nádhernej krajine. 10 Keď vy­rás­tol až po nebes­ké zá­stupy, zvr­hol na zem niečo z toho množs­tva, aj z hviezd, a pošliapal ich. 11 Dorás­tol až na knieža tých zá­stupov, zrušil ustavičnú obetu a zbúral mies­to jeho svätyne. 12 Do vzbury proti ustavičnej obete bolo na­sadené voj­sko. Prav­du zmietol na zem a čo robil, podarilo sa mu. 13 Vtedy som počul hovoriť jed­ného svätého. Iný svätý sa pýtal toho, ktorý hovoril: Do­kedy bude platiť to videnie o ustavičnej obete, o pustošiacej vzbure a o vydaní svätyne, po ktorej šliape voj­sko? 14 Od­povedal: Až keď prej­de dvetisíc­tri­sto večerov a rán, bude svätyňa opäť ob­novená. 15 Keď som ja, Daniel, vnímal to videnie a usiloval som sa mu porozumieť, stál predo mnou nie­kto ako muž. 16 Počul som ľud­ský hlas nad Úlajom. Ten za­volal: Gab­riel, vy­svet­li mu to videnie! 17 Po­tom pri­stúpil k miestu, kde som stál. Keď sa pri­bližoval, bol som ohromený a padol som na tvár. Pri­hovoril sa mi: Po­chop, človeče, že to videnie sa týka kon­ca času. 18 Keď so mnou hovoril, ležal som v bezvedomí tvárou na zemi. Po­tom sa ma dot­kol, po­stavil ma, kde som bol, 19 a po­vedal: Dám ti vedieť, čo sa stane pri po­sled­nom hroz­nom hneve, lebo sa to týka stanoveného kon­ca. 20 Dvoj­rohý baran, ktorého si videl, to sú králi Méd­ska a Per­zie. 21 Chl­patý cap je gréc­ky kráľ a veľký roh medzi jeho očami je pr­vý kráľ. 22 Vy­lomený roh, na ktorého mies­te vy­rást­li štyri ďalšie, pred­stavuje štyri kráľov­stvá, ktoré po­vs­tanú z jeho národa, ale nedosiah­nu jeho silu. 23 V posledných dňoch ich kraľovania, keď dôj­du k svojmu kon­cu spup­ní, po­vs­tane kráľ s bezočivou tvárou, ktorý sa vy­zná v úkladoch. 24 Bude oplývať silou, a nielen silou. Spôsobí ne­zvyčaj­nú skazu a vy­darí sa, čo bude konať. Zničí moc­ných. Aj proti svätému ľudu 25 bude na­mierená jeho dômysel­nosť a bude ús­pešný pre lesť v jeho ruke. Vo svojom srd­ci sa bude vy­pínať a nenápad­ne zničí mnohých. Keď sa však po­staví proti kniežaťu kniežat, bude zlomený bez ľud­ského zásahu. 26 Videnie o večeri a ráne, o tom, čo ti bolo po­vedané, je prav­divé. Ty však to videnie ud­ržuj v tajnosti, lebo sa týka vzdialenej budúc­nos­ti. 27 Ja, Daniel, som ochorel na nie­koľko dní. Po­tom som vstal a konal som službu u kráľa. Žasol som nad tým videním, ale ni­kto to na mne nez­badal.