Ekumenický › Daniel › 6

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Daniel v jame levov1 Kráľov­stvo do­stal méd­sky Dárius, keď mal šesťdesiatd­va rokov. 2 Dárius uznal za vhod­né ustanoviť nad kráľov­stvom stod­vad­sať sat­rapov, aby boli roz­ložení po celom kráľov­stve, 3 a nad nimi troch vy­sokých úrad­níkov, z ktorých jeden bol Daniel. Im sat­rapovia podávali správy, aby ne­obťažovali kráľa. 4 Daniel časom vy­nikol nad vy­sokými úrad­ník­mi aj sat­rap­mi, pre­tože mal výnimočného ducha a kráľ za­mýšľal ustanoviť ho nad celým kráľov­stvom. 5 Vy­sokí úrad­níci a sat­rapovia sa usilovali náj­sť proti Danielovi dôvod na obžalobu v úradnej záležitos­ti. Ne­moh­li však náj­sť nijaký dôvod ani zlý počin, pre­tože Daniel bol dôveryhod­ný a nedopúšťal sa nijakej ned­ban­livos­ti ani zlého konania. 6 Nato títo muži po­vedali: Proti Danielovi nenáj­deme nijaký dôvod na obžalobu, len ak by sme ho našli v súvislosti so zákonom jeho Boha. 7 Po­tom sa vy­sokí úrad­níci a sat­rapovia vo veľkom počte zhromaždili u kráľa a po­vedali mu: Kráľ Dárius, ži naveky! 8 Všet­ci vy­sokí úrad­níci tvoj­ho kráľov­stva, predáci, sat­rapovia, rad­covia a veľmoži sa uznies­li, že kráľ by mal vy­dať roz­kaz, prís­ne roz­hod­nutie, takýto zákaz: Každý, kto by v priebehu trid­siatich dní požiadal o niečo akéhokoľvek boha alebo človeka ok­rem teba, kráľ, hodia do jamy levov. 9 Takže, kráľ, vy­daj takéto roz­hod­nutie a pod­píš ho aj ako písom­ný roz­kaz, ktorý sa ne­môže zmeniť podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý ne­možno zrušiť. 10 Kráľ Dárius teda vy­dal taký roz­kaz písom­ne. 11 Keď sa Daniel do­zvedel, že písom­ný roz­kaz je pod­písaný, išiel do svoj­ho domu. Ok­ná hor­nej izby smerujúce k Jeruzalemu boli ot­vorené. Trik­rát den­ne si tam kľakol na kolená, mod­lil sa a vzdával vďaky pred svojím Bohom tak, ako to robieval pred­tým. 12 Vtedy ta vtrh­li tí muži a našli Daniela mod­liť sa a vy­prosovať si priazeň od Boha. 13 Po­tom prišli pred kráľa a pri­pomenuli mu roz­kaz: Kráľ, či si ne­vydal písom­ný roz­kaz, že kohokoľvek, kto by v priebehu trid­siatich dní požiadal o niečo akéhokoľvek boha alebo človeka ok­rem teba, kráľ, hodia do jamy levov? Kráľ od­povedal: To slovo platí ako zákon Médov a Peržanov, ktorý ne­možno zrušiť. 14 Po­tom po­vedali kráľovi: Daniel, jeden z judských zajat­cov, ne­venuje po­zor­nosť tebe, kráľ, ani tvoj­mu príkazu, ktorý si pod­písal, ale trik­rát den­ne vy­slovuje svoju pros­bu. 15 Keď kráľ počul túto reč, ne­páčilo sa mu to a zau­mienil si, že Daniela za­chráni. Až do západu sln­ka sa usiloval o jeho zá­chranu. 16 Vtedy sa tí muži na­hr­nuli ku kráľovi a po­vedali mu: Vedz kráľ, že u Médov a Peržanov je ne­zmeniteľné každé nariadenie, ktoré vy­dal kráľ! 17 Po­tom kráľ vy­dal roz­kaz. Pri­vied­li Daniela a hodili ho do jamy levov. Kráľ po­vedal Danielovi: Boh, ktorému ustavične slúžiš, ťa za­chráni. 18 Prinies­li kameň a umiest­nili ho nad ot­vor jamy a kráľ ju za­pečatil svojím pečat­ným prs­teňom aj pečat­nými prs­teňmi svojich veľmožov, aby sa v Danielovom prípade nič ne­moh­lo zmeniť. 19 Po­tom kráľ išiel do svoj­ho paláca a strávil noc v pôste, bez rozp­týlenia a spán­ku. 20 Za svitania kráľ vstal a ponáhľal sa k jame levov. 21 Keď sa blížil k jame, kde bol Daniel, volal k nemu žalost­ným hlasom: Daniel, služob­ník živého Boha, bol tvoj Boh, ktorému ustavične slúžiš, schop­ný za­chrániť ťa od levov? 22 Daniel kráľovi od­povedal: Kráľ, ži naveky! 23 Môj Boh po­slal svoj­ho an­jela a za­tvoril tlamy levov, takže mi ne­ub­lížili, lebo videl, že som ne­vin­ný, a ani pred tebou, kráľ, som sa nedopus­til nijakej ne­právos­ti. 24 Po­tom sa kráľ veľmi za­radoval a roz­kázal, aby vy­tiah­li Daniela z jamy. Daniela vy­tiah­li z jamy a nenašli na ňom nijakú uj­mu, pre­tože veril svoj­mu Bohu. 25 Kráľ roz­kázal pri­viesť tých, čo ohovárali Daniela, a hodili ich do jamy levov aj s deťmi a ženami. Ešte ani nedopad­li na dno jamy, už sa ich zmoc­nili levy a ro­zdr­vili im kos­ti. 26 Po­tom kráľ Dárius na­písal ľuďom všet­kých národ­nos­tí a jazykov, ktorí obývajú celú zem: Nech sa roz­hoj­ní váš po­koj. 27 Vy­dal som príkaz, aby sa na celom území môj­ho kráľov­stva ľudia báli Danielov­ho Boha, lebo on je živý Boh, ktorý je naveky, jeho kráľov­stvo je ne­zničiteľné a jeho vláda bude tr­vať až do kon­ca. 28 On za­chraňuje a vy­slobodzuje a robí znamenia a zá­zraky na nebi aj na zemi. On za­chránil Daniela z moci levov. 29 Daniel mal ús­pech za kraľovania Dária aj za kraľovania perz­ského Kýra.