Ekumenický › Daniel › 5

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Bélšaccarova hostina1 Kráľ Bélšac­car usporiadal veľkú hos­tinu pre svojich tisíc veľmožov a pil s nimi víno. 2 Bélšac­car pri ochut­návaní vína roz­kázal priniesť nádoby zo zlata a strieb­ra, ktoré jeho otec Nebúkad­necar od­niesol z jeruzalemského chrámu, aby z nich mohol piť kráľ, jeho veľmoži, jeho manžel­ky aj vedľajšie ženy. 3 Prinies­li teda nádoby zo zlata, ktoré od­nies­li z chrámu, Božieho domu ktorý je v Jeruzaleme, a pil z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho manžel­ky aj vedľajšie ženy. 4 Pili víno a vzdávali chválu bohom zo zlata, strieb­ra, bron­zu, železa, dreva a kameňa. 5 V tej chvíli vy­stúpili do pop­redia prs­ty ľud­skej ruky a oproti sviet­niku písali na omiet­ku steny kráľov­ského paláca. Kráľ sa po­zeral na ruku, ktorá písala. 6 Vtedy kráľ zbledol od strachu, jeho myšlien­ky ho vy­ľakali, pod­lomili sa mu nohy a rozt­rias­li kolená. 7 Kráľ hlas­no zvolal, aby pri­vied­li za­klínačov, Chal­dejov a vešt­cov. Kráľ po­vedal babylon­ským mudr­com: Ktokoľvek prečíta ten­to nápis a podá mi jeho vý­klad, ob­lečú ho do pur­puru, na krku bude nosiť zlatú reťaz a bude vlád­nuť ako tretí v kráľovstve. 8 Nato prišli všet­ci kráľovi mudr­ci, no ne­vedeli prečítať nápis a vy­svet­liť kráľovi jeho výz­nam. 9 Kráľ Bélšac­car sa veľmi vy­ľakal, zbledol od strachu a jeho veľmoži os­tali zmätení. 10 Na slová kráľa a jeho veľmožov vstúpila do hodov­nej miest­nos­ti kráľov­ná a po­vedala: Kráľ, ži naveky! Nech ťa ne­vyľakajú tvoje myšlien­ky, ne­musíš bled­núť od strachu. 11 V tvojom kráľov­stve je muž, v ktorom je duch svätých bohov a ktorý už za čias tvoj­ho otca pre­ukázal osvietenosť, chápavosť a múd­rosť. Kráľ Nebúkad­necar, tvoj otec, ho ustanovil za pred­staveného mágov, za­klínačov, Chal­dejov a vešt­cov, 12 lebo výnimočný duch, po­znanie, chápavosť, schop­nosť vy­svetľovať sny, roz­lúštiť hádan­ky a riešiť prob­lémy, prejavili sa v tomto Danielovi, ktorému kráľ dal meno Bél­tšac­car. Nech teraz za­volajú Daniela a nech teda podá vý­klad. 13 Po­tom Daniela pri­vied­li pred kráľa a kráľ po­vedal Danielovi: Si ty ten Daniel z judských zajat­cov, ktorých kráľ, môj otec, pri­viedol z Judska? 14 Počul som o tebe, že je v tebe duch svätých bohov a že si pre­ukázal osvietenie, chápavosť a výnimočnú múd­rosť. 15 Pri­vied­li predo mňa mudr­cov a za­klínačov, aby prečítali ten­to nápis a obo­známili ma s jeho výz­namom, no neboli schop­ní podať jeho vý­klad. 16 Ja som však o tebe počul, že si schop­ný vy­kladať a riešiť prob­lémy. Ak mi teda môžeš prečítať ten­to nápis a vy­svet­liť jeho výz­nam, ob­lečú ťa do pur­puru, na krku budeš nosiť zlatú reťaz a budeš vlád­nuť ako tretí v kráľovstve. 17 Nato Daniel od­povedal kráľovi: Nechaj si svoje dary a svoje od­meny daj inému. Nápis však kráľovi prečítam a obo­známim ho aj s jeho výz­namom. 18 Po­kiaľ ide o teba, kráľ, Naj­vyšší Boh dal tvoj­mu ot­covi Nebúkad­necarovi kráľov­stvo, veľkosť, vznešenosť a majes­tát. 19 Pre veľkosť, ktorou ho ob­daroval, trias­li sa pred ním strachom ľudia všet­kých národov a jazykov, lebo koho chcel, toho za­bil, a koho chcel, toho nechal žiť. Koho chcel, toho po­výšil, a koho chcel, toho po­koril. 20 Keď mu srd­ce spyšnelo a jeho duch sa na­mys­lene za­tvr­dil, bol zo­sadený z kráľovského trónu a jeho vznešenosť mu bola odňatá. 21 Vy­hnali ho spomedzi ľudí, jeho srd­ce sa stalo podob­ným zvieraciemu. Býval s divými os­lami, kŕmili ho trávou ako dobytok a jeho telo kropila nebes­ká rosa, až kým ne­poz­nal, že Naj­vyšší, Boh, je vlád­com v kráľovstve človeka a že nad ním ustanovuje, koho chce. 22 Ty, jeho syn Bélšac­car, ne­mal si po­kor­né srd­ce, hoci si o všetkom vedel. 23 Vy­vyšoval si sa nad Pána nebies, donies­li pred teba nádoby jeho domu a ty, tvoji veľmoži, tvoje manžel­ky aj vedľajšie ženy ste z nich pili víno. Vzdával si vďaky bohom zo strieb­ra a zlata, bron­zu, železa, dreva a kameňa, ktorí ne­vidia, ne­počujú a ne­vnímajú, no Boha, v ktorého rukách je tvoj dych a všet­ky tvoje ces­ty, si ne­o­slavoval. 24 Pre­to on po­slal ruku, ktorá na­písala tieto slová. 25 Nápis znie tak­to: Mené mené tekél úfar­sín. 26 Toto je vý­klad tých­to slov: mené — Boh spočítal tvoje kraľovanie a ukončil ho; 27 tekél — bol si od­vážený na váhach a ukázalo sa, že si nedos­tatočný; 28 perés — tvoje kráľov­stvo bolo roz­delené a odo­vzdané Médom a Peržanom. 29 Nato Bélšac­car roz­kázal, aby Daniela za­odeli do pur­puru, dali mu na krk zlatú reťaz a vy­hlásili, že má do­stať v kráľovstve tretiu naj­vyššiu hod­nosť. 30 V tú noc chal­dej­ského kráľa Bélšac­cara za­bili.