Ekumenický › Daniel › 2

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Nebúkadnecarov sen o soche1 V druhom roku svoj­ho kraľovania mal Nebúkad­necar sny. Jeho duch sa znepokojil a ne­mohol spať. 2 Kráľ roz­kázal za­volať vešt­cov, za­klínačov, čarodej­níkov a Chal­dejov, aby mu poroz­právali jeho sny. Prišli a po­stavili sa pred kráľa. 3 Kráľ im po­vedal: Snívalo sa mi a môj duch je znepokojený túžbou po­znať ten sen. 4 Chal­deji po­vedali kráľovi po aramej­sky: Kráľ, ži naveky! Roz­povedz svojim služob­níkom svoj sen a my ti vy­svet­líme jeho výz­nam. 5 Kráľ Chal­dejom od­povedal: Slovo, ktoré vy­chádza odo mňa, je ne­zmeniteľné: Ak mi ne­vyrozp­rávate môj sen a jeho výz­nam, roz­sekám vás na kusy a vaše domy ob­rátim na rumovis­ko. 6 Ak mi však poroz­právate sen a vy­svet­líte jeho výz­nam, do­stanete odo mňa dary, od­menu a veľkú poc­tu. Poroz­právaj­te mi teda sen a jeho výz­nam! 7 Od­povedali mu druhý raz: Nech kráľ roz­povie sen svojim služob­níkom a my mu vy­svet­líme jeho výz­nam. 8 Kráľ od­povedal: Viem s istotou, že len chcete zís­kať čas, lebo vidíte, že moje slovo je ne­men­né. 9 Ak mi ne­vyrozp­rávate sen, možno si o vás mys­lieť len jed­no: do­hod­li ste sa na­vzájom, že predo mnou budete hovoriť lži, až kým sa ne­zmenia časy. Roz­povedz­te mi teda sen a budem vedieť, že mi môžete podať aj jeho vý­klad. 10 Chal­deji od­povedali kráľovi: Niet na zemi človeka, ktorý by bol schop­ný vy­svet­liť kráľov prob­lém, lebo nijaký veľký a moc­ný kráľ nežiada niečo také od mága, za­klínača alebo Chal­deja. 11 Vec, ktorú kráľ žiada, je ťažká a nik iný ju nedokáže vy­svet­liť kráľovi ok­rem bohov. Tí však ne­prebývajú medzi smr­teľník­mi. 12 Kráľ sa pre to veľmi roz­hneval a roz­kázal vy­hubiť všet­kých mudr­cov Babylonu. 13 Nato vy­dali nariadenie po­zabíjať mudr­cov a hľadali aj Daniela a jeho druhov, aby ich za­bili. 14 Daniel však roz­um­ne poradil veliteľovi kráľovej teles­nej stráže Ar­jókovi, ktorý sa chys­tal po­zabíjať babylon­ských mudr­cov. 15 Opýtal sa kráľov­ského zmoc­nen­ca Ar­jóka: Prečo je nariadenie kráľa také naliehavé? Nato Ar­jók na všet­ko Daniela upozor­nil 16 a Daniel si vy­žiadal od kráľa čas, aby mu mohol podať vý­klad. 17 Daniel od­išiel do svoj­ho domu a so všet­kým obo­známil svojich druhov Chanan­ju, Míšaela a Azar­ju, 18 nech pre toto tajom­stvo vy­prosia milo­sr­den­stvo od Boha nebies, aby ne­vyhubili ich ani os­tat­ných mudr­cov Babylonu. 19 Po­tom sa Danielovi v nočnom videní od­halilo tajom­stvo. Daniel dob­rorečil Bohu nebies 20 a hovoril: Nech je požeh­nané Božie meno od vekov až na veky, lebo jeho je múd­rosť aj sila. 21 On mení ob­dobia a časy, zo­sadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múd­rosť múd­rym a po­znanie tým, čo chápu, 22 on od­haľuje hl­boké a skryté veci, vie, čo je v tme, a svet­lo s ním pre­býva. 23 Tebe, Bože mojich ot­cov, vzdávam vďaku a chválu, že si mi dal múd­rosť a od­vahu, a teraz si mi dal spoz­nať to, o čo sme ťa prosili, lebo si nám vy­svet­lil kráľovu otáz­ku. 24 Daniel teda išiel k Arjókovi, ktorého kráľ po­veril vy­hubením babylon­ských mudr­cov, a po­vedal mu: Ne­vyhub babylon­ských mudr­cov, za­veď ma pred kráľa a ja mu sen vy­ložím. 25 Nato Ar­jók urých­lene pred­viedol Daniela pred kráľa a po­vedal mu: Našiel som muža z judských zajat­cov, ktorý by mohol kráľovi roz­povedať sen a jeho výz­nam. 26 Kráľ po­vedal Danielovi, ktorého meno je Bél­tšac­car: Máš schop­nosť vy­rozp­rávať mi sen, ktorý som mal, a vy­svet­liť mi ho? 27 Daniel kráľovi od­povedal: Tajom­stvo, ktoré kráľ žiada, nie sú schop­ní kráľovi vy­svet­liť mudr­ci, za­klínači, mágovia ani vešt­ci. 28 Je však Boh na nebi, ktorý od­haľuje tajom­stvá a obo­známi kráľa Nebúkad­necara s tým, čo príde v neskorších dňoch. Toto je tvoj sen a videnia, ktoré ti pre­biehali hlavou na lôžku: 29 Kráľ, na lôžku ti pri­chádzali myšlien­ky o tom, čo sa má udiať ne­skôr. Ten, čo od­haľuje tajom­stvá, dal ti vedieť, čo bude. 30 Čo sa mňa týka, toto tajom­stvo mi nebolo od­halené pre­to, žeby moja múd­rosť pre­vyšovala všet­ky živé tvory, ale aby bol kráľ obo­známený s významom sna a spoz­nal myšlien­ky srd­ca. 31 Ty, kráľ, videl si akúsi mohut­nú sochu. Tá socha bola veľká a jej lesk bol veľmi sil­ný; stála pred tebou a jej výzor na­háňal strach. 32 Jej hlava bola z rýdzeho zlata, pr­sia a ramená zo strieb­ra, brucho a bed­rá z bronzu. 33 Jej nohy boli zo železa a chodid­lá čias­točne zo železa a čias­točne z hliny. 34 Díval si sa, až sa bez zásahu rúk odštiepil kameň a za­siahol chodid­lá sochy, čo boli zo železa a z hliny, a ro­zdr­vil ich. 35 Po­tom sa železo, hlina, bronz, strieb­ro a zlato naraz roz­pad­li a boli ako plevy z letnej holo­hum­nice; zdvihol ich vietor a ni­kde sa už nenašli. Z kameňa, čo za­siahol sochu, stal sa veľký vrch a za­pl­nil celú zem. 36 Toto je sen a kráľovi podáme jeho vý­klad. 37 Ty, kráľ, si naj­väčší kráľ, ktorého Boh nebies ob­daroval silou, mocou a vznešenosťou. 38 Tebe dal do rúk ľudí, poľnú zver a nebes­ké vtác­tvo na každom mies­te, kde pre­bývajú, a nechal ťa nad nimi všet­kými vlád­nuť: Ty si hlava zo zlata. 39 Po tebe po­vs­tane iné kráľov­stvo, menšie ako tvoje, a ďalšie, tretie kráľov­stvo z bronzu, ktoré bude vlád­nuť na celej zemi. 40 Štvr­té kráľov­stvo bude moc­né ako železo, ktoré dr­ví a ro­zdrúz­ga všet­ko, a ako železo, čo toto všet­ko roz­bíja, bude dr­viť a roz­bíjať. 41 To, že si videl chodid­lá a prs­ty čias­točne z hrnčiarskej hliny a čias­točne zo železa, znamená, že kráľov­stvo bude roz­delené. Bude v ňom niečo z pevnosti železa, pre­tože si videl železo pre­miešané s ílovitou hlinou. 42 Prs­ty chodidiel čias­točne zo železa a čias­točne z hliny znamenajú, že kráľov­stvo bude sčas­ti moc­né a sčas­ti kreh­ké. 43 To, že si videl železo zmiešané s ílovitou hlinou, znamená, že sa síce budú medzi sebou miešať, ale nebudú súd­ržní, tak ako sa železo ne­spojí s hlinou. 44 V dňoch tých­to kráľov Boh nebies dá po­vs­tať kráľov­stvu, ktoré bude tr­vať naveky, nebude zničené a nebude pat­riť inému ľudu. Ro­zdr­ví všet­ky tie kráľov­stvá a skon­cuje s nimi, ono však bude stáť naveky. 45 To, že si videl kameň odštiepený z hory bez zásahu rúk, ktorý ro­zdr­vil železo, bronz, hlinu, strieb­ro a zlato, znamená, že veľký Boh obo­známil kráľa s tým, čo na­stane. Sen je prav­divý a jeho vý­klad je spoľah­livý. 46 Nato kráľ Nebúkad­necar padol tvárou na zem, klaňal sa Danielovi a roz­kázal, aby mu prinies­li ne­kr­vavú kadid­lovú obetu. 47 Kráľ Danielovi od­povedal: Na­ozaj, tvoj Boh je Naj­vyšší Boh, Pán kráľov, ten, čo od­haľuje tajom­stvá, keďže si bol schop­ný od­haliť toto tajom­stvo. 48 Po­tom kráľ Daniela po­výšil, dal mu pre­mnoho veľkých darov, ponechal mu vládu nad celou provin­ci­ou Babylonu a urobil ho hlav­ným pred­staveným všet­kých babylon­ských mudr­cov. 49 Daniel si od kráľa vy­žiadal, aby do spravovania babylon­skej provin­cie za­radil Šad­racha, Méšacha a Abéd-Nega; sám Daniel však os­tal na kráľov­skom dvore.