Ekumenický › Daniel › 10

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Muž v ľanovom odeve1 V treťom roku vlády perz­ského kráľa Kýra bolo zjavené slovo Danielovi, ktorý sa volal Bél­tšac­car. Bolo to prav­divé, ale ťažké slovo. To slovo i vý­klad prijal v tomto videní. 2 V tých dňoch som ja, Daniel, trúch­lil tri týžd­ne. 3 Nejedol som chut­ný po­krm, ani mäso a víno sa mi nedos­talo do úst. Vôbec som sa ne­pomazal olejom, až kým ne­prešli tri týžd­ne. 4 Dvad­siateho štvr­tého dňa pr­vého mesiaca som bol na brehu veľkej rieky Tig­ris. 5 Keď som zo­dvihol zrak, videl som nejakého muža ob­lečeného do ľanového odevu s pásom zo zlata z Úfazu na bed­rách. 6 Jeho telo bolo ako chryzolit a jeho tvár bola podob­ná bles­ku. Jeho oči boli ako plamene ohňa, jeho ramená a nohy ako lesk bron­zu a jeho hlas ako hr­menie. 7 Len ja sám, Daniel, som mal to videnie. Muži, ktorí boli so mnou, ho ne­videli, ale pre­pad­la ich veľká hrôza a dali sa na útek do ú­krytu. 8 Zo­stal som teda sám a sledoval som to veľké videnie. Ne­os­tala však vo mne sila. Môj dôs­toj­ný výzor sa zmenil na ne­poz­nanie a sila ma cel­kom opus­tila. 9 Vtom som počul jeho hlas. Vzápätí som v bezvedomí padol tvárou na zem. 10 Tu sa ma dot­kla ruka, za­trias­la mnou, takže som sa zdvihol na kolená a dlane. 11 Po­vedal mi: Daniel, vzác­ny muž, venuj po­zor­nosť slovám, ktoré ti hovorím. Po­stav sa na svoje mies­to, pre­tože teraz som po­slaný za tebou. Kým mi to hovoril, s chvením som sa po­stavil. 12 Po­tom mi po­vedal: Neboj sa, Daniel, lebo od pr­vého dňa, keď si sa roz­hodol porozumieť a po­koriť sa pred svojím Bohom, tvoje slová boli vy­počuté a ja som kvôli tomu prišiel. 13 Knieža perz­ského kráľov­stva sa však stavalo proti mne dvad­saťjeden dní. Ale Míchael, jeden z najvyšších ochran­cov, mi prišiel na po­moc. Zanechal som ho tam s kniežaťom perz­ského kráľov­stva 14 a prišiel som, aby som ťa po­učil o tom, čo sa má stať tvoj­mu ľudu v budúcich dňoch, lebo je to videnie, ktoré sa vzťahuje na tieto dni. 15 Kým mi tieto slová hovoril, sklonil som sa po zem a onemel som. 16 Vtom sa mi nie­kto ako ľud­ská bytosť dot­kol pier a ot­voril mi ús­ta, takže som pre­hovoril k tomu, čo stál predo mnou: Pán môj, pri tom videní sa ma zmoc­nili kŕče a ne­ud­ržal som si silu. 17 Ako by mohol služob­ník môj­ho pána hovoriť teraz s mojím pánom? Od toho času ma opus­tila sila, ba ani dych vo mne nezos­tal. 18 Opäť sa ma dot­kol ten, čo vy­zeral ako človek, a do­dal mi silu. 19 Po­vedal: Neboj sa, vzác­ny človeče! Po­koj s tebou! Vzchop sa! Buď pev­ný! Keď tak­to ku mne hovoril, vzchopil som sa a po­vedal som: Hovor, pán môj, lebo si ma po­sil­nil. 20 Spýtal sa: Vieš, prečo som prišiel za tebou? Ale teraz sa vrátim, aby som bojoval s perzským kniežaťom. Ja od­chádzam, ale práve pri­chádza gréc­ke knieža. 21 Oznámim ti však, čo je na­písané v Knihe prav­dy: Ok­rem vášho ochran­cu Míchaela niet ni­koho, kto by ma vedel po­silňovať proti tým­to.