Ekumenický › 2. Samuelova › 9

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Dávid a Mefibóšet1 Dávid sa spýtal: Zo­stal ešte nie­kto zo Sau­lov­ho domu? Chcel by som mu pre Jonatána pre­ukázať lás­kavosť. 2 K Saulovmu domu pat­ril sluha menom Cíba. Toho pred­volali k Dávidovi a kráľ sa ho spýtal: Ty si Cíba? On od­vetil: Som tvoj služob­ník. 3 Kráľ po­vedal: Nezos­tal už zo Sau­lov­ho domu ni­kto, komu by som mohol pre­ukázať lás­kavosť? Cíba po­vedal kráľovi: Je tu ešte Jonatánov syn, chromý na obe nohy. 4 Kde je? , spýtal sa kráľ. Cíba mu od­vetil: Je v Ló-Debare v dome Makíra, Am­míelov­ho syna. 5 Kráľ Dávid ho dal pre­viezť z Ló-Debaru, z domu Am­míelov­ho syna Makíra. 6 Keď sa Mefibóšet, Jonatánov syn a Sau­lov vnuk, do­stavil k Dávidovi, padol na tvár a po­klonil sa. Dávid zvolal: Mefibóšet! Ten od­povedal: Tu je tvoj služob­ník. 7 Dávid mu po­vedal: Neboj sa! Pre tvoj­ho otca Jonatána ti chcem pre­ukázať lás­kavosť. Vrátim ti všet­ky po­zem­ky po tvojom starom ot­covi Sau­lovi a budeš sa trvalo stravovať pri mojom stole. 8 On sa po­klonil a po­vedal: Čo je tvoj služob­ník, že sa ob­raciaš k takému zdoc­hnutému psovi, ako som ja? 9 Kráľ za­volal Sau­lov­ho sluhu Cíbu a po­vedal mu: Všet­ko, čo pat­rilo Sau­lovi a celému jeho domu, dávam vnukovi tvoj­ho pána. 10 Ty, tvoji synovia a tvoji sluhovia mu budete ob­rábať pôdu a zberať úrodu, aby mal vnuk tvoj­ho pána čo jesť. Mefibóšet, vnuk tvoj­ho pána, sa bude trvalo stravovať pri mojom stole. Cíba mal pät­násť synov a dvad­sať sluhov. 11 Cíba po­vedal kráľovi: Tvoj služob­ník urobí pres­ne tak, ako mu pri­kázal môj pán a kráľ. Mefibóšet teda jedával pri Dávidovom stole ako jeden z kráľových synov. 12 Mefibóšet mal synčeka Míku. Všet­ci, čo bývali v Cíbovom dome, boli Mefibóšetovi služob­níci. 13 Mefibóšet býval v Jeruzaleme, lebo sa trvalo stravoval pri kráľovom stole. Kríval na obe nohy.