Ekumenický2. Samuelova7

2. Samuelova

Nátanovo proroctvo1 Keď sa kráľ usadil vo svojom dome a keď mu Hos­podin za­bez­pečil po­koj od všet­kých okolitých ne­priateľov, 2 po­vedal prorokovi Nátanovi: Len sa po­zri! Ja bývam v cédrovom dome, za­tiaľ čo Božia ar­cha medzi stanovými plach­tami. 3 Nátan od­povedal kráľovi: Choď a urob všet­ko, čo máš na mys­li, lebo Hos­podin je s tebou. 4 Tej is­tej noci oslovil Hos­podin Nátana: 5 Choď po­vedať môj­mu služob­níkovi Dávidovi: Tak­to vraví Hos­podin: Ty mi chceš po­staviť dom na bývanie? 6 Veď v dome som nebýval od­vtedy, ako som vy­viedol Iz­raelitov z Egypta až do­dnes, ale putoval som iba v stanovom príbyt­ku. 7 Zmienil som sa čo i len slovom, kadiaľ som pre­chádzal so všet­kými Iz­raelit­mi, nie­ktorému z izraelských kmeňov, ktorému som pri­kázal viesť môj iz­rael­ský ľud: Prečo ste mi ne­po­stavili céd­rový dom? 8 Teraz po­vieš môj­mu služob­níkovi Dávidovi: Tak­to vraví Hos­podin zá­stupov: Vzal som ťa z pastvy od oviec, aby si sa stal voj­vod­com môj­ho iz­rael­ského ľudu. 9 Sprevádzal som ťa všade, kam si šiel a vy­hubil som všet­kých tvojich ne­priateľov. Pre­slávim tvoje meno ako meno po­zem­ských velikánov. 10 Svoj­mu iz­rael­skému ľudu určím mies­to a usadím ho. Bude bývať na svojom mies­te, nebude sa už chvieť, zlosynovia ho už nebudú utláčať, ako robievali pred­tým; 11 od­vtedy, ako som ustanovil sud­cov nad svojím iz­rael­ským ľudom, budeš nažívať v pokoji so všet­kými ne­priateľmi. Hos­podin ti oznamuje, že tebe on po­staví dom. 12 Keď nadíde tvoj čas a ty sa pri­pojíš k tvojim ot­com, vzbudím ti po­tom­ka, čo vzíde z teba, a upev­ním jeho kráľov­skú moc. 13 On po­staví dom na počesť môj­ho mena a ja na­trvalo upev­ním jeho kráľov­ský trón. 14 Budem mu ot­com a on mi bude synom. Keď sa pre­viní, po­tres­cem ho palicou a úder­mi ako kohokoľvek z ľudí. 15 Svoju milosť mu však ne­odop­riem, ako som ju odo­prel Sau­lovi, ktorého som spred teba od­stránil. 16 Tvoj rod bude pev­ný a tvoje kráľov­stvo trvalé predo mnou, tvoj trón bude navždy pev­ný. 17 Nátan hovoril Dávidovi pres­ne podľa tých­to slov a podľa celého toh­to videnia. Dávidova modlitba18 Vtedy kráľ Dávid vstúpil, po­sadil sa pred Hos­podinom a hovoril: Kto som ja, Pán, Hos­podin, a čo je môj dom, že si ma do­viedol až sem? 19 I to sa ti videlo pri­málo, Pán, Hos­podin, hovoril si aj o ďalekej budúc­nos­ti domu svoj­ho služob­níka. Tak­to ty ob­vyk­le za­ob­chádzaš s človekom, Pán, Hos­podin? 20 Čo k tomu má ešte Dávid do­dať? Po­znáš pred­sa svoj­ho služob­níka, Pán, Hos­podin. 21 Pre svoje slovo a z vlastnej vôle si za­riadil všet­ky tieto výz­nam­né veci a oznámil si ich svoj­mu služob­níkovi. 22 Pre­to si veľký, Pán, Hos­podin. Ni­kto sa ti ne­vyrov­ná a nieto Boha ok­rem teba podľa všet­kého toho, čo sme na vlast­né uši počuli. 23 Kto sa vy­rov­ná tvoj­mu iz­rael­skému ľudu, jedinému národu na svete, ktorý si Boh prišiel vy­kúpiť, aby bol jeho ľudom? Pre­slávil si ho, vy­konal si preň veľké a úžas­né veci, keď si ho vy­kúpil z Egypta a vy­hnal si spred svoj­ho ľudu národy a ich bohov. 24 Iz­rael­ský ľud si na­trvalo určil za svoj a ty, Hos­podin, si sa stal jeho Bohom. 25 Teraz však, Hos­podin, Bože, splň vždy slovo, ktoré si po­vedal o svojom služob­níkovi a jeho dome. Urob, ako si sľúbil. 26 Tak sa navždy pre­slávi tvoje meno a bude sa hovoriť: Hos­podin zá­stupov je Bohom Iz­raela. Dom tvoj­ho služob­níka Dávida bude pev­ný pred tebou. 27 Sám si pred­sa, Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela, zjavil svoj­mu služob­níkovi: Po­stavím ti dom. Pre­to sa tvoj služob­ník od­hod­lal pred­niesť ti túto mod­lit­bu. 28 Nuž teda, Pán, Hos­podin, ty si Boh a tvoje slová sú prav­divé. Svoj­mu služob­níkovi si pri­sľúbil také dob­ro­denie. 29 Ráč pre­to požeh­nať dom svoj­ho služob­níka, aby navždy trval pred tebou, lebo ty, Pán, Hos­podin, si pre­hovoril. Nech tvoje požeh­nanie navždy sprevádza dom tvoj­ho služob­níka.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček