Ekumenický2. Samuelova5

2. Samuelova

Dávid kráľom nad celým Izraelom1 Všet­ky iz­rael­ské kmene prišli k Dávidovi do Heb­ronu a vy­hlásili: Po­zri, sme tvoja kosť a tvoje telo. 2 Už vtedy, keď nám vládol Saul, ty si vodieval voj­ská Iz­raela a vracal sa s nimi. Tebe po­vedal Hos­podin: Ty budeš pásť môj iz­rael­ský ľud a staneš sa jeho vlád­com. 3 Všet­ci starší Iz­raela prišli ku kráľovi do Heb­ronu a kráľ Dávid tam s nimi uzav­rel zmluvu pred Hos­podinom. Nato po­mazali Dávida za kráľa nad Iz­raelom. 4 Dávid mal trid­sať rokov, keď sa stal kráľom, a vládol štyrid­sať rokov. 5 Sedem rokov a šesť mesiacov vládol nad Júdom v Hebrone, trid­saťt­ri rokov vládol nad celým Iz­raelom a Júdom v Jeruzaleme. Dobytie Jeruzalema6 Kráľ tiahol so svojimi mužmi na Jeruzalem proti Jebúsejom, obyvateľom toho kraja. Oni však od­kázali Dávidovi: Sem sa nedos­taneš, zaženú ťa slepí a chromí. Tým chceli naz­načiť: Dávid sa sem nedos­tane. 7 Dávid však dobyl pev­nosť Si­on, to je mes­to Dávidovo. 8 V ten deň Dávid po­vedal: Kto chce biť Jebúsejov, nech na­pad­ne ich zdroj vody. Chromých a slepých Dávid z duše nenávidel. Pre­to sa hovorí: Slepý a chromý ne­vs­túpi do chrámu. 9 Dávid sa usadil v pevnosti a na­zval ju Dávidovo mes­to. Ob­stavil ju od Mil­la smerom do vnút­ra. 10 Dávid sa ustavične vzmáhal a Hos­podin, Boh zá­stupov, bol s ním. 11 Týr­sky kráľ Chíram vy­pravil k Dávidovi po­slov. Spolu s nimi aj céd­rové drevo, tesárov a murárov, aby Dávidovi po­stavili palác. 12 Dávid si uvedomil, že Hos­podin ho ustanovil za kráľa nad Iz­raelom a jeho kráľov­skú moc po­vzniesol pre svoj iz­rael­ský ľud. Dávidovi synovia narodení v Jeruzaleme13 Keď sa Dávid pre­sťahoval z Hebronu, vzal si z Jeruzalema ďalšie vedľajšie ženy i manžel­ky a narodili sa mu synovia a dcéry. 14 Toto sú mená detí, ktoré sa narodili v Jeruzaleme: Šam­múa, Šóbab, Nátan a Šalamún, 15 Jib­chár, Elíšua, Nefeg a Jáfia, 16 Elíšama, El­jáda a Elífelet. Porážka Filištíncov17 Keď sa Filištín­ci do­zvedeli, že Dávida po­mazali za kráľa nad Iz­raelom, vy­brali sa všet­ci, aby sa ho zmoc­nili. Dávid sa to do­počul a utiahol sa do pev­nos­ti. 18 Nato prišli Filištín­ci a roz­ložili sa v údolí Refájim. 19 Dávid sa pýtal Hos­podina: Mám na­pad­núť Filištín­cov? Vy­dáš mi ich do moci? Hos­podin od­povedal Dávidovi: Na­pad­ni ich, lebo cel­kom iste ti ich vy­dám do moci. 20 Dávid prišiel do Baál-Peracímu a tam ich porazil. Po­vedal: Hos­podin roz­tr­hol predo mnou mojich ne­priateľov, ako keď voda tr­há hrádze. Pre­to na­zvali to mies­to Baál-Peracím. 21 Filištín­ci tam zanechali svoje mod­ly, ktoré Dávid a jeho muži od­nies­li. 22 Filištín­ci znova zaútočili a roz­ložili sa v údolí Refájim. 23 Dávid sa ob­rátil na Hos­podina a ten od­povedal: Neútoč proti nim spredu, ale obíď ich zo­zadu a na­pad­ni ich od bal­zamov­níkov. 24 Keď na vr­chol­coch bal­zamov­níkov začuješ šuchot krokov, hneď za­siah­ni, lebo vtedy Hos­podin vy­j­de pred tebou poraziť filištín­ske voj­sko. 25 Dávid urobil, ako mu pri­kázal Hos­podin a porážal Filištín­cov od Geby až po chotár Gézeru.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček