Ekumenický › 2. Samuelova › 3

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Dávidovi synovia1 Voj­na medzi domom Sau­lovým a domom Dávidovým sa pred­lžovala. Dávid sa ustavične vzmáhal, kým dom Sau­lov stále upadal. 2 Dávidovi sa v Hebrone narodili títo synovia: pr­vorodený bol Am­nón, syn Achíno­am Jez­reel­skej, 3 druhý bol Kileáb, syn Abígajil, ženy po Nábalovi Kar­mel­skom, tretí bol Ab­solón, syn Maaky, dcéry gešúr­skeho kráľa Tal­maja, 4 štvr­tý bol Adónija, syn Chag­gitin, piaty Šefat­ja, syn Abítal, 5 šies­ty Jit­reám, syn Dávidovej ženy Eg­ly. Títo sa Dávidovi narodili v Hebrone. Abnér na strane Dávida6 Počas voj­ny medzi domom Sau­lovým a domom Dávidovým v dome Sau­lovom Ab­nér nadobudol vedúce po­stavenie. 7 Saul mal vedľajšiu ženu, Ajovu dcéru Ric­pu. Išbóšet vy­čítal Ab­nérovi: Prečo si vošiel k vedľajšej žene môj­ho ot­ca? 8 Ab­nér sa veľmi roz­hneval na Išbóšetovu po­znám­ku a spýtal sa: Som azda nejaká jud­ská psia hlava? Do­dnes pre­ukazujem priazeň domu tvoj­ho otca Sau­la, jeho bratom a príbuz­ným. Do moci Dávidovej som ťa ne­vydal a ty mi dnes vy­čítaš môj hriešny po­mer s tou ženou? 9 Nech mňa, Ab­néra, Boh prís­ne po­tres­ce, ak by som ne­spl­nil to, čím sa Hos­podin prísažne za­viazal Dávidovi, 10 že Sau­lov­mu domu od­níme kráľov­skú moc a Dávidov trón nad Iz­raelom a Júdom upev­ní od Dánu po Beér-Šebu. 11 Išbóšet sa však zo strachu ne­zmohol ani na od­poveď Ab­nérovi. 12 Po­tom Ab­nér po­slal svojich zá­stup­cov k Dávidovi s odkazom: Komu pat­rí krajina? Na­vrhol mu: Uzav­ri so mnou zmluvu a ja ti po­môžem na­kloniť ti celý Iz­rael. 13 Dávid od­povedal: Dob­re, uzav­riem s tebou zmluvu. Mám však jed­nu pod­mien­ku: Ne­ukazuj sa mi na oči, ak mi ešte pred­tým ne­privedieš Sau­lovu dcéru Míkal. 14 Dávid vy­slal k Saulovmu synovi Išbóšetovi po­slov s odkazom: Vráť mi moju ženu Míkal, ktorú som zís­kal za sto pred­kožiek Filištín­cov. 15 Išbóšet dal po­kyn, aby ju vzali jej mužovi Pal­tíelovi, synovi Lajišov­mu. 16 Jej muž ju sprevádzal. Šiel za ňou s plačom až po Bachurím. Ab­nér mu po­vedal: Vráť sa! A on sa vrátil. 17 Ab­nér pri rokovaní so staršími Iz­raela vy­hlásil: Už dáv­nejšie ste chceli mať Dávida za kráľa. 18 Teraz to teda urob­te, lebo Hos­podin o Dávidovi pred­povedal: Pro­stred­níc­tvom svoj­ho služob­níka Dávida vy­slobodím svoj iz­rael­ský ľud z moci Filištín­cov a z moci všet­kých jeho ne­priateľov. 19 Ab­nér sa podob­ne vy­jad­ril aj pred Ben­jamínov­cami. Po­tom od­išiel za Dávidom do Heb­ronu, aby mu oznámil všet­ko, na čom sa do­hodol Iz­rael a celý dom Ben­jamína. 20 Keď prišiel Ab­nér spolu s dvadsiatimi mužmi k Dávidovi do Heb­ronu, Dávid usporiadal hos­tinu preňho a pre jeho družinu. 21 Ab­nér Dávidovi na­vrhol: Poduj­mem sa na úlohu zhromaždiť ku kráľovi, môj­mu pánovi, celý Iz­rael. Uzav­rú s tebou zmluvu, aby si mohol nad všet­kými vlád­nuť podľa želania. Smrť Abnéra22 Nato pre­pus­til Dávid Ab­néra a ten v pokoji od­išiel. 23 Práve vtedy sa vracali Dávidovi služob­níci s Jóabom z vojnovej výp­ravy a prinies­li so sebou veľkú korisť. Ab­nér však už nebol u Dávida v Hebrone, lebo ho pre­pus­til a on od­išiel v pokoji. 24 Keď prišiel Jóab s celým voj­skom, čo bolo s ním, upozor­nili ho, že Nérov syn Ab­nér prišiel ku kráľovi a ten ho nechal po­koj­ne odísť. 25 Jóab zašiel za kráľom a spýtal sa: Čo si to urobil? Prišiel k tebe Ab­nér, prečo si ho nechal len tak odísť? 26 Po­znáš Nérov­ho syna Ab­néra. Prišiel, aby ťa oklamal, overil si mies­ta, kam chodievaš i od­kiaľ sa vraciaš a vedel o všetkom, čo robíš. 27 Keď Jóab od­išiel od Dávida, vy­pravil za Ab­nérom po­slov. Tí ho pri­vied­li späť od stud­ne Síra. Dávid však o tom ne­vedel. 28 Keď sa Ab­nér vrátil do Heb­ronu, Jóab ho pod zámien­kou rokovania za­viedol ďalej do brány a tam mu za­sadil smr­teľnú ranu do brucha od­vetou za krv jeho brata Asáela. 29 Keď sa o tom ne­skôr Dávid do­zvedel, vy­hlásil: Ja a moje kráľov­stvo nenesieme pred Hos­podinom nijakú zod­poved­nosť za preliatu krv Nérov­ho syna Ab­néra. 30 Tá nech pad­ne na hlavu Jóaba a celej jeho rodiny: Nech mu v dome ni­kdy nechýba osoba pos­ti­hnutá výtokom, malomocen­stvom, chodiaca o barlách, pad­lá v boji alebo tr­piaca hladom! 31 Jóab a jeho brat Abíšaj za­bili Ab­néra, pre­tože počas boja v Gibeóne usmr­til ich brata Asáela. 32 Dávid pri­kázal Jóabovi a všet­kému ľudu, ktorý bol s ním: Roz­trh­nite si šaty, opášte sa vrecovinou a oplakávaj­te Ab­néra. Kráľ Dávid šiel za márami. 33 Ab­néra po­chovali v Hebrone. Kráľ hlas­no plakal nad Ab­nérovým hrobom; plakal aj všetok ľud. 34 Kráľ na počesť Ab­néra pred­niesol žalo­spev: Musel Ab­nér zo­mrieť ako nejaký šialenec? 35 Ruky si ne­mal sput­nané, tvoje nohy neboli v okovách. Padol si ako zločin­cami zrazený. 36 Po­tom prišli všet­ci k Dávidovi, aby mu ponúk­li jed­lo, kým bol ešte deň. Dávid sa však za­prisahal: Nech ma Boh prís­ne po­tres­ce, ak by som pred západom sln­ka okúsil chlieb alebo nejaké jed­lo. 37 Keď sa to všetok ľud do­zvedel, páčilo sa mu to, ako sa mu páčilo všet­ko, čo urobil kráľ. 38 V ten deň sa všetok ľud a celý Iz­rael pre­svedčili, že pod­net na usmr­tenie Ab­néra, syna Nérov­ho, ne­vyšiel od kráľa. 39 Kráľ po­vedal svojim služob­níkom: Či ne­viete, že dnes pad­lo v Izraeli knieža, veľký muž? 40 Hoci som po­mazaný kráľ, dnes sa cítim zo­slab­nutý. Títo muži, Cerújini synovia, sú tvr­dší než ja. Nech Hos­podin od­platí zločin­covi podľa jeho zloby.