Ekumenický › 2. Samuelova › 23

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Dávidove posledné slová1 Toto sú po­sled­né Dávidove slová: Výrok Izajov­ho syna Dávida, výrok vy­soko po­staveného muža, po­mazaného Bohom Jákoba, obľúbeného pev­ca Iz­raela. 2 Duch Hos­podina hovorí vo mne a jeho reč mám na jazyku. 3 Boh Iz­raela hovorí, pri­hovára sa mi skala Iz­raela: Kto spravod­livo panuje nad ľuďmi a kto vlád­ne v bázni pred Bohom, 4 je ako ús­vit vy­chádzajúceho sln­ka, ako bez­ob­lačné ráno, ako jas­no po daždi, keď mládza raší zo zeme. 5 Či môj dom pred Bohom taký nie je? Uzav­rel so mnou večnú zmluvu, vo všet­kom upravenú a bez­pečnú. Je ú­pl­nou mojou spásou. Prečo by ne­spl­nil i každú túžbu? 6 Všet­ci naničhod­níci sú ako za­viate tŕnie, ktoré ni­kto neberie do ruky. 7 Kto sa ho chce dot­knúť, po­užije železo či násadu kopije a na mies­te ho spáli. Dávidovi hrdinovia8 Toto sú mená Dávidových hr­dinov: Tach­kemončan Jóšeb Bašebet, vod­ca troj­ky, ktorý za­mával kopijou proti osem­sto mužom a jed­ným šmahom ich zrazil. 9 Ďalší bol Eleazár, syn Achochi­ov­ho syna Dódu. Pat­ril k trojici hr­dinov. Bol s Dávidom, keď vy­zývali Filištín­cov, ktorí sa tam zišli do boja. Keď Iz­raeliti ustupovali, 10 on sa po­stavil na od­por a bil Filištín­cov, do­kiaľ vládal, kým mu od meča ne­zmeravela ruka. V ten deň pri­pravil Hos­podin veľké víťazs­tvo. Ľud sa po­tom k nemu vrátil, ale už len olúpiť po­bitých. 11 Na­sleduje Ageho syn Harárčan Šam­ma. Raz sa Filištín­ci zhromaždili pri Lechi, kde bola časť poľa pl­ná šošovice. Keď ľud utekal pred Filištín­cami, 12 on sa po­stavil do­pro­stred poľa, ob­ránil ho a Filištín­cov porazil. Tak pri­pravil Hos­podin veľké víťazs­tvo. 13 Raz tí traja z tridsiatich náčel­níkov zo­stúpili počas žat­vy k Dávidovi do jas­kyne Adul­lám. Medzi­tým od­diel Filištín­cov táboril v údolí Refájov. 14 Dávid bol vtedy v pevnosti a po­sád­ka Filištín­cov v Betleheme. 15 Vtedy Dávid vy­slovil želanie: Kto sa mi dá na­piť vody zo stud­ne, ktorá je pri Bet­lehem­skej bráne? 16 Tí traja hr­dinovia sa pre­bili cez tábor Filištín­cov, načer­pali vodu zo stud­ne pri bet­lehem­skej bráne a prinies­li ju Dávidovi. On sa však z nej nech­cel na­piť, ale vy­lial ju na počesť Hos­podina. 17 Po­vedal: Chráň ma Hos­podin niečo také urobiť! Veď je to krv mužov, ktorí šli s nasadením vlast­ného života. Nech­cel ju piť. To do­kázali tí traja hr­dinovia. 18 Abíšaj, brat Jóaba, syna Cerúje, bol náčel­níkom trid­siatich. Za­mával kopijou proti tri­sto mužom a po­bil ich, čím sa pre­slávil medzi trid­siatimi. 19 U tridsiatich požíval síce úc­tu a stal sa ich náčel­níkom, ale tým trom sa ne­vyrov­nal. 20 Jehójadov syn Benajáhu z Kabceela bol udat­ným mužom, bohatým na skut­ky. Za­bil dvoch synov moáb­skeho Aríela. Jed­ného dňa, keď snežilo, za­bil v jame leva. 21 Za­bil aj zdat­ného Egypťana. Ten mal síce v ruke kopiju, kým Benajáhu šiel k nemu s palicou. Egypťanovi vy­tr­hol kopiju z ruky a tou ho za­bil. 22 To vy­konal Jehójadov syn Benajáhu, čím sa pre­slávil medzi trid­siatimi hr­dinami. 23 Bol sláv­nejší než tí trid­siati, no tam­tým trom sa ne­vyrov­nal. Dávid ho za­radil do svojej teles­nej stráže. 24 K tridsiatim pat­ril Jóabov brat Asáel, Dódov syn El­chánan z Betlehema, 25 Šam­ma z Charódu, Elíka z Charódu, 26 Chelec z Pelétu, Ik­kéšov syn Íra z Tekóy, 27 Abíezer z Anatótu, Mebun­naj z Chúše, 28 Cal­món z Achóchu, Mah­raj z Netófy, 29 Baanov syn Cheleb z Netófy, Ríbajov syn It­taj z Gibey Ben­jamínov­cov, 30 Benajáhu z Pireatónu, Hid­daj z Nachale-Gaašu, 31 Abí-Al­bón z Arby, Az­mávet z Bachurímu, 32 El­jach­ba zo Šaal­bónu, z Jášenových synov Jonatán, 33 Šam­ma z Haráru, Šárarov syn Achíam z Haráru, 34 Achaz­bajov syn Elífelet z Maaky, syn Gílon­ca Achitófela Elíam, 35 Chec­raj z Karmela, Paaraj z Arbu, 36 Nátanov syn Jigeál z Cóby, Báni z Gádu, 37 Amónčan Celek, Na­ch­raj z Beerótu, zbroj­noš Cerújin­ho syna Jóaba, 38 Íra Jit­rij­ský, Gáreb Jit­rij­ský, 39 Chetita Uriáš. Spolu trid­saťsedem.