Ekumenický2. Samuelova20

2. Samuelova

Šebova vzbura1 Bol tam vtedy aj naničhod­ník menom Šeba, syn Bik­riho, Ben­jamínovec. Za­trúbil na roh a zvolal: Ne­máme podiel na Dávidovi, ne­máme dedičs­tvo s Izajovým synom. Každý do svoj­ho stanu, Iz­rael! 2 Všet­ci iz­rael­skí muži prešli teda od Dávida k Šebovi, synovi Bik­riho, ale jud­skí muži od Jor­dána po Jeruzalem stáli za svojím kráľom. 3 Keď sa kráľ Dávid vrátil do svoj­ho domu v Jeruzaleme, vzal tých desať vedľajších žien, ktoré tam ponechal, aby do­hliadali na dom, a dal ich do stráženého domu. Za­opat­roval ich, ale ne­stýkal sa s nimi. Do smr­ti boli za­tvorené a žili ako vdovy. 4 Kráľ po­vedal Amásovi: Zvolaj mi do troch dní jud­ských mužov a buď tu aj ty! 5 Amása šiel zvolať Júdov­cov, ale nedod­ržal Dávidom stanovenú lehotu. 6 Vtedy po­vedal Dávid Abíšajovi: Teraz nám bude Bik­riho syn Šeba nebez­pečnejší než Ab­solón. Vez­mi si služob­níkov svoj­ho pána a prena­sleduj ho, aby si nenašiel opev­nené mes­tá a ne­unikol nám. 7 Jóabovi muži, Kereťania, Peleťania a všet­ci hr­dinovia vy­razili za ním. Vy­šli z Jeruzalema prena­sledovať Bik­riho syna Šebu. 8 Boli pri veľkej skale, ktorá je pri Gibeóne, keď k nim pri­chádzal Amása. Jóab mal na sebe vojen­ský ob­lek s opaskom, na ktorom bol meč v pošve, pri­pnutý na bed­rách. Meč mu pri chôdzi vy­padol. 9 Jóab sa Amásu opýtal: Ako sa máš, brat môj? Jóab pri­tom pravou rukou chytil Amásu za bradu, akoby ho chcel po­boz­kať. 10 Amása si ne­všimol meč v Jóabovej ruke. Jóab mu ho vrazil do brucha a vnútor­nos­ti vy­pad­li z neho na zem. Amása skonal bez ďalšej rany. Jóab však s bratom Abíšajom prena­sledovali Bik­riho syna Šebu. 11 Ktorýsi z Jóabových mláden­cov za­stal nad Amásom a zvolal: Kto je prív­ržen­com Jóaba a hlási sa k Dávidovi, za Jóabom! 12 Amása sa váľal v krvi upro­stred ces­ty. Keď ten muž videl, že sa všetok ľud za­stavuje, od­tiahol Amásu z cesty na pole a hodil naňho rúcho. Videl totiž, že sa pri ňom za­stavuje každý chodec. 13 Len čo ho od­pratali z cesty, ďalej všet­ci muži šli za Jóabom prena­sledovať Bik­riho syna Šebu. 14 Ten prešiel všet­kými iz­rael­skými kmeňmi až po Ábel-Bét-Maaku. Všet­ci Bik­rij­ci sa zhromaždili a šli tiež za ním. 15 Keď prišli Jóabovi ľudia, ob­kľúčili ho v Ábel-Bét-Maake a oproti mes­tu urobili násyp, ktorý siahal až po von­kajší múr. Všetok ľud, čo bol s Jóabom, sa po­kúšal hrad­by pod­kopať a tak ich zvaliť. 16 Vtom is­tá múd­ra žena z mesta zvolala: Dob­re počúvaj­te! Po­vedz­te Jóabovi: Pri­stúp bližšie, chcela by som s tebou hovoriť. 17 Keď sa k nej pri­blížil, spýtala sa žena: Ty si Jóab? On od­vetil: Som. Po­vedala mu: Vy­počuj si slová svojej služob­nice. On na to: Počúvam. 18 Po­kračovala: Kedysi sa hovorilo: O radu sa treba pýtať v Ábele a podľa nej sa riadiť. 19 Pat­rím k mierumilovným a ver­ným Iz­raelitom. Ty však chceš zničiť mes­to, mat­ku miest v Izraeli. Prečo chceš po­hl­tiť Hos­podinovo dedičs­tvo? 20 Jóab od­povedal: Vôbec nie! Nech­cem ničiť ani kaziť. 21 Všet­ko je inak. Muž z Efrajimského po­horia menom Šeba, syn Bik­riho, sa vzbúril proti kráľovi Dávidovi. Vy­daj­te mi ho samého a ja od­tiah­nem od mes­ta. Žena po­vedala Jóabovi: Dob­re, jeho hlavu ti pre­hodíme cez hrad­by. 22 Žena sa roz­vážne spojila so všet­kým ľudom. Tí Šebovi, Bik­riho synovi, zoťali hlavu a hodili ju Jóabovi. On za­trúbil na roh a od­išli od mes­ta, každý do svoj­ho stanu. Po­tom sa Jóab vrátil ku kráľovi do Jeruzalema. Dávidovi hodnostári23 Jóab velil celému voj­sku Iz­raela a Jehójadov syn Benája velil Kereťanom a Peleťanom. 24 Adorám viedol nútené práce, Achilúdov syn Jehošáfat bol kan­celárom. 25 Šeja bol pisárom, Cádok a Eb­jatár boli kňaz­mi. 26 Jaírovec Íra bol Dávidovým kňazom.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček