Ekumenický › 2. Samuelova › 18

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Porážka Absolónovho vojska1 Dávid vy­konal pre­hliad­ku ľudu, ktorý bol s ním, a ustanovil nad ním veliteľov — tisíc­nikov a stot­níkov. 2 Tretinu ľudu zveril veleniu Jóaba, tretinu veleniu Abíšaja, syna Cerúje a brata Jóabov­ho a tretinu veleniu Gátčana It­taja. Po­tom po­vedal kráľ ľudu: Rád by som šiel s vami i ja. 3 Ľud však po­vedal: Ne­môžeš ísť. V prípade ú­stupu si nás nebudú všímať, ani keby z nás polo­vica za­hynula. Ty si však za desaťtisíc našich! Lepšie by bolo, keby si nám po­máhal z mesta. 4 Kráľ od­povedal: Pod­riadim sa vašej vôli. Po­tom sa po­stavil k bráne a všetok ľud od­chádzal po stov­kách a tisícoch. 5 Kráľ pri­kázal Jóabovi, Abíšajovi a It­tajovi: Pre mňa buďte ohľadu­pl­ní voči mladému Ab­solónovi. Všet­ci počuli, čo pri­kázal kráľ všet­kým veliteľom o Absolónovi. 6 Tak vy­razil ľud do poľa proti Iz­raelu a boj sa začal v Efrajimskom lese. 7 Dávidovi služob­níci tam porazili iz­rael­ský ľud. V ten deň tam utr­peli ťažkú porážku so stratou dvad­saťtisíc mužov. 8 Boj sa rozšíril na celý tamojší kraj. V ten deň po­hl­til les viac ľudí než meč. Absolónova smrť9 Ab­solón pri jaz­de na mulici sa náh­le ocitol pred Dávidovými služob­ník­mi. Keď sa mulica pred­ierala pod konár­mi mohut­ného duba, Ab­solón sa za­chytil hlavou na dub a zo­stal visieť vo vzduchu, kým mulica spod neho ušla. 10 Ktosi to videl a hlásil Jóabovi: Videl som Ab­solóna visieť na dube. 11 Jóab po­vedal mužovi, čo mu priniesol tú správu: Keď si ho videl, prečo si ho hneď tam ne­zrazil na zem? Bol by som ti dal desať šekelov strieb­ra a jeden opasok. 12 Muž od­vetil Jóabovi: Na kráľov­ho syna by som ruku ne­položil, ani keby mi na ruku od­vážili tisíc šekelov strieb­ra. Kráľ pred­sa dôraz­ne prí­zvukoval tebe, Abíšajovi a It­tajovi: Opatr­ne za­ob­chádzaj­te s mladým Ab­solónom. 13 Keby som mu bol niečo zlé aj urobil, čo sa pred kráľom utajiť nedá, ty by si zo­stal stranou. 14 Jóab po­vedal: Nebudem tu s tebou strácať čas. Vzal si tri kopije a vrazil ich do srd­ca Ab­solóna, ktorý na dube ešte žil. 15 Po­tom ob­klopili Ab­solóna desiati mláden­ci, Jóabovi zbroj­noši, a dorazili ho. 16 Nato Jóab za­trúbil na roh a ľud pre­stal prena­sledovať Iz­rael, lebo Jóab ľud za­držal. 17 Po­tom vzali Ab­solóna, hodili ho v lese do hl­bokej jamy a za­sypali ho hŕbou skál. Všet­ci Iz­raeliti sa roz­utekali, každý do svoj­ho stanu. 18 Ešte kým Ab­solón žil, dal si v Kráľovskom údolí po­staviť pamät­ník. Po­vedal si: Ne­mám syna, ktorý by pri­pomínal moje meno. Pre­to po­menoval ten pamät­ník po sebe. Do­dnes sa volá Ab­solónov pamät­ník. 19 Cádokov syn Achímaac po­vedal: Mal by som odísť ku kráľovi a oznámiť mu radost­nú správu, že ho vy­slobodil Hos­podin z moci jeho ne­priateľov. 20 Jóab mu od­vetil: Dnes by si nebol vítaným zves­tovateľom, urobíš to inokedy. Dnes neh­lás nič, lebo zo­mrel kráľov syn. 21 Jóab pri­kázal jed­nému Kúšij­covi: Choď oznámiť kráľovi, čo si videl. Kúšijec sa Jóabovi po­klonil a od­behol. 22 Cádokov syn Achímaac opätov­ne naliehal na Jóaba: Nech to akokoľvek do­pad­ne, po­bežím i ja za Kúšij­com. Jóab mu po­vedal: Syn môj, načo by si mal ísť, i tak nedos­taneš za to od­menu. 23 Nech sa stane, čo chce, pôj­dem! Po­vedal mu: Tak choď! Achímaac bežal ces­tou po rovine a Kúšij­ca pred­behol. 24 Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážca však vy­šiel na strechu brány na múr. Keď sa roz­hliadol, zbadal osamelého bežca. 25 Strážca za­volal a oznámil to kráľovi. Ten po­vedal: Keď je sám, prináša dob­rú správu. Ako sa ten muž pri­bližoval, 26 spozoroval strážca ďalšieho bežca a za­volal na vrát­nika: Je tam ďalší osamelý bežec! Kráľ od­vetil: Aj ten ne­sie dob­rú správu! 27 Strážca po­kračoval: Zdá sa mi, že ten pr­vý bežec sa ponáša behom na Cádokov­ho syna Achímaaca. Kráľ po­vedal: To je statočný muž, pri­chádza s dobrou správou. 28 Achímaac zvolal na kráľa: Všet­ko je v poriadku! Nato sa po­klonil tvárou po zem a po­vedal: Nech je zvelebený Hos­podin, tvoj Boh, ktorý vy­dal mužov, čo sa vzbúrili proti kráľovi, môj­mu pánovi! 29 Kráľ sa spýtal: Ako sa má mladý Ab­solón? Achímaac od­vetil: Videl som veľký zmätok vo chvíli, keď Jóab vy­sielal kráľov­ho služob­níka a tvoj­ho sluhu, no ne­viem, čo to bolo. 30 Kráľ po­vedal: Od­stúp a staň si sem! Ten od­stúpil a zo­stal stáť. 31 Zrazu prišiel Kúšijec a po­vedal: Nech si môj pán a kráľ vy­počuje dob­rú správu: Hos­podin ťa dnes vy­slobodil z moci všet­kých vzbúren­cov. 32 Kráľ sa spýtal Kúšij­ca: Ako sa má mladý Ab­solón? Kúšijec od­povedal: Nech údel toh­to mladého muža stih­ne ne­priateľov môj­ho pána a kráľa, ako i všet­kých, čo zlomyseľne po­vs­tali proti tebe.