Ekumenický2. Samuelova15

Kde kúpiť Bibliu

Tla­če­nú ver­ziu
naj­ak­tu­ál­nej­šie­ho eku­me­ni­cké­ho
pre­kla­du Biblie
kú­pi­te napr.:
tu ale­bo tu

2. Samuelova

Absolónovo povstanie1 Ne­skôr si Ab­solón za­ob­staral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí mali bežať pred ním. 2 Od skorého rána po­stával pri ces­te, čo vedie k bráne. Každého, kto prišiel v nejakej veci ku kráľovi na súd, si Ab­solón za­volal a spýtal sa ho: Z ktorého si mes­ta? Keď mu po­vedal: Tvoj služob­ník po­chádza z jedného z izraelských kmeňov, 3 Ab­solón mu od­vetil: Po­zri sa, hovoríš dob­re a správ­ne, no zo strany kráľa ťa ne­má kto vy­počuť. 4 Ab­solón do­dal: Mňa by mali ustanoviť za sud­cu v krajine! Spravod­livo by som roz­hodol v každom spor­nom či súd­nom prípade. 5 Keď sa nie­kto pri­blížil, aby sa mu po­klonil, vy­strel ruku, ob­jal ho a po­boz­kal. 6 Tak sa správal Ab­solón ku všet­kým Iz­raelitom, čo pri­chádzali ku kráľovi na súd. Tak­to ľs­tivo zís­kaval srd­ce Iz­raelitov. 7 Po štyrid­siatich rokoch po­vedal Ab­solón kráľovi: Rád by som šiel do Heb­ronu a spl­nil svoj sľub, ktorý som dal Hos­podinovi. 8 Tvoj služob­ník totiž za svoj­ho po­bytu v aramejskom Gešúre urobil ten­to sľub: Ak ma Hos­podin pri­vedie späť do Jeruzalema, budem mu slúžiť. 9 Kráľ mu po­vedal: Po­koj­ne si choď! On sa vy­chys­tal a od­išiel do Heb­ronu. 10 Ab­solón rozo­slal do všet­kých kmeňov Iz­raela po­slov s príkazom: Keď začujete zvuk rohu, zvolaj­te: Ab­solón sa stal kráľom v Hebrone! 11 S Absolónom od­išlo z Jeruzalema dve­sto mužov. Boli po­zvaní, ne­mali nijaké po­stran­né úmys­ly a nič ne­tušili. 12 Keď mal prinášať obety, pri­zval si Ab­solón i Dávidov­ho porad­cu Gílon­ca Achitófela z mesta Gílo. Sprisahanie mohut­nelo a stále viac ľudí sa pri­dávalo k Absolónovi. Dávidov útek z Jeruzalema13 K Dávidovi prišiel po­sol a hlásil: Srd­ce iz­rael­ských mužov sa pri­klonilo k Absolónovi. 14 Dávid po­vedal všet­kým svojim služob­níkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Ih­neď utečme, lebo inak sa pred Ab­solónom nezach­ránime. Rých­lo odíďme, aby nás ne­prek­vapil, ne­priniesol nám nešťas­tie a mes­to ne­pobil mečom. 15 Služob­níci po­vedali kráľovi: Nech sa náš pán a kráľ akokoľvek roz­hod­ne, stojíme ti k službám. 16 Kráľ vy­šiel pešo s celou svojou rodinou. Zanechal iba desať vedľajších žien, aby strážili palác. 17 Kráľ i všetok ľud od­išli pešo. Pri po­sled­nom dome za­stali. 18 Všet­ci služob­níci kráčali vedľa kráľa. Všet­ci Kereťania, všet­ci Peleťania a Gátčania v počte šesťs­to mužov, ktorí prišli k nemu z Gátu, po­chodovali pred kráľom. 19 Kráľ po­vedal It­tajovi z Gátu: Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zo­staň pri kráľovi. Veď si pre­síd­lenec, vy­hnaný zo svoj­ho domova. 20 Včera si prišiel a dnes ti mám do­voliť ísť s nami, keď ani sám ne­viem, kam mám ísť? Vráť sa a vez­mi so sebou i svojich bratov. Nech ťa sprevádza milosť a ver­nosť! 21 It­taj od­vetil kráľovi: Akože žije Hos­podin a akože žiješ ty, môj pán a kráľ, všade tam, kde bude môj pán a kráľ, tam bude i tvoj služob­ník, či mŕt­vy, alebo živý. 22 Dávid po­vedal It­tajovi: Choď a prej­di! It­taj z Gátu prešiel so všet­kými svojimi mužmi a s celou svojou rodinou. 23 Celou krajinou sa ozýval veľký nárek, keď všetok ľud tade pre­chádzal. Kráľ prešiel cez Kid­rón­ske údolie a všetok ľud sa po­hol smerom na púšť. 24 Bol tam i Cádok a s ním všet­ci leviti, ktorí nies­li ar­chu Božej zmluvy. Keď ju zložili, Eb­jatár prinášal obety, kým ľud cel­kom ne­odišiel z mesta. 25 Po­tom kráľ po­vedal Cádokovi: Od­nes Božiu ar­chu späť do mes­ta. Ak náj­dem u Hospodina milosť a pri­vedie ma späť, ukáže mi ju i svoj príbytok. 26 Ak po­vie: Nie som s tebou spokoj­ný, nech naloží so mnou, ako uzná za dob­ré. 27 Kráľ po­vedal kňazovi Cádokovi: Po­zri, vráť sa po­koj­ne do mes­ta i so svojím synom Achímaacom a s Jonatánom, synom Eb­jatára. Obaja vaši synovia nech sú s vami. 28 Po­zrite, ja budem vy­čkávať pri brodoch na púšti, kým od vás ne­príde nejaká správa. 29 Cádok a Eb­jatár od­nies­li Božiu ar­chu späť do Jeruzalema a zo­stali tam. 30 Dávid vy­stupoval hore Olivovým vr­chom a ces­tou plakal, hlavu mal za­halenú a šiel bosý. I všetok ľud, ktorý bol s ním, si za­halil hlavu a pri vý­stupe plakal. 31 Dávidovi hlásili: Spolu s Absolónom je medzi sprisahan­cami aj Achitófel. Dávid po­vedal: Hos­podin nech zmarí Achitófelovu radu. 32 Keď Dávid došiel na samý vr­chol, kde uc­tievali Boha, šiel oproti nemu Ar­kíjec Chúšaj s roztrhnutým rúchom a s prachom na hlave. 33 Dávid po­vedal: Ak pôj­deš so mnou, budeš mi len na ťar­chu. 34 Ak sa však vrátiš do mes­ta a po­vieš Ab­solónovi: Kráľ, som tvoj služob­ník, pred­tým som slúžil tvoj­mu ot­covi, teraz budem slúžiť tebe, tak môžeš zmariť Achitófelovu radu. 35 Budú tam s tebou kňazi Cádok a Eb­jatár. Všet­ko, čo sa do­zvieš v kráľovskom paláci, oznámiš kňazom Cádokovi a Eb­jatárovi. 36 Tí tam majú pri sebe dvoch synov, Cádok Achímaaca a Eb­jatár Jonatána. Po nich mi od­kazuj­te všet­ko, čo sa do­zviete. 37 Dávidov priateľ Chúšaj sa vrátil do mes­ta práve vtedy, keď do Jeruzalema pri­chádzal Ab­solón.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček