Ekumenický2. Kronická36

2. Kronická

Joacház1 Ľud, čo bol v krajine, vzal Joziášov­ho syna Jo­acháza a po jeho ot­covi ho ustanovil v Jeruzaleme za kráľa. 2 Jo­acház mal dvad­saťt­ri rokov, keď sa stal kráľom, a v Jeruzaleme vládol tri mesiace. 3 Egypt­ský kráľ ho v Jeruzaleme zo­sadil z vlády a na krajinu uvalil po­kutu sto talen­tov strieb­ra a talent zlata. 4 Egypt­ský kráľ do­sadil za kráľa nad Jud­skom a Jeruzalemom jeho brata El­jákima a zmenil mu meno na Jójakim. Jeho brata Jo­acháza dal Necho od­vliecť do Egyp­ta. Jójakim5 Jójakim mal dvad­saťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, robil na­protiveň. 6 Babylon­ský kráľ Nebúkad­necar sa vy­pravil proti ne­mu, sput­nal ho okovami a od­vliekol do Babylonu. 7 I nie­ktoré pred­mety z Hospodinovho domu od­niesol Nebúkad­necar do Babylonu a uložil ich vo svojom chráme. 8 Os­tat­né príbehy Jójakimove, ohav­nos­ti, ktoré páchal, a ďalšie údaje o ňom sú po­značené v Knihe iz­rael­ských a jud­ských kráľov. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jójakin. Jójakin9 Jójakin mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tri mesiace i desať dní vládol v Jeruzaleme. Hos­podinovi robil na­protiveň. 10 Po uplynutí roka ho dal kráľ Nebúkad­necar spolu so vzác­nymi pred­met­mi Hos­podinov­ho domu do­praviť do Babylonu. Za kráľa nad Jud­skom a Jeruzalemom ustanovil jeho brata Cid­kiju. Cidkija11 Cid­kija mal dvad­saťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. 12 Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, robil na­protiveň. Ne­pokoril sa pred prorokom Jeremiášom, hovor­com Hos­podina. 13 Do­kon­ca sa vzbúril proti kráľovi Nebúkad­necarovi, ktorý ho za­viazal prísahou na Boha. Tvrdo­šij­ne sa vzpieral a zanovite od­mietal ná­vrat k Hospodinovi, Bohu Iz­raela. 14 Ba i všet­ci vedúci kňazi a ľud sa stávali čoraz viac ne­ver­nejší. Na­sledovali rôz­ne ohav­nos­ti národov, čím poškvr­nili dom, ktorý si Hos­podin po­svätil v Jeruzaleme. 15 Hos­podin, Boh ich ot­cov, im po svojich po­sloch dával včas výs­trahu, lebo mal súcit so svojím ľudom a svojím príbyt­kom. 16 Tí však po­smeškovali Božích po­slov, po­hŕdali jeho slovami a po­tupovali jeho prorokov, až sa hnev Hos­podina na­toľko vy­stupňoval proti ľudu, že mu nebolo už po­moci. 17 Pri­viedol na nich chal­dej­ského kráľa, ktorý vo svätyni po­bil mečom ich mláden­cov, ne­ušet­ril mláden­ca ani pan­nu, ani star­ca, ani veľmi zo­star­nutého človeka. Všet­kých vy­dal do jeho moci. 18 Všet­ko veľké i malé náčinie Božieho domu, po­klady Hos­podinov­ho domu, po­klady kráľa a jeho hod­nos­tárov, všet­ko to od­niesol do Babylonu. 19 Po­tom za­pálili Boží dom, strh­li hrad­by Jeruzalema a všet­ky jeho paláce spálili. Tak vy­šli všet­ky vzác­nos­ti nav­nivoč. 20 Tých, čo unik­li meču, pre­síd­lil do Babylonu. Tam museli jemu a jeho synom slúžiť ako ot­roci až do ná­stupu perz­skej vlády. 21 Tak sa spl­nilo slovo Hos­podina, vy­riek­nuté Jeremiášom: Kým si krajina ne­vynah­radí svoje soboty. Po celý čas, kým bola pus­tá, od­počívala, aby sa na­pl­nilo sedem­desiat rokov. 22 V prvom roku perz­ského kráľa Kýra — aby sa tak spl­nilo Hos­podinovo slovo, vy­riek­nuté Jeremiášom — dal Hos­podin vnuk­nutie perz­skému kráľovi Kýrovi, ktorý dal rozh­lásiť po celom kráľov­stve, a to i písom­ne: 23 Tak­to vraví perz­ský kráľ Kýros: Hos­podin, Boh nebies, mi odo­vzdal všet­ky kráľov­stvá zeme a po­veril ma, aby som mu po­stavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Ak nie­kto spomedzi vás po­chádza z jeho ľudu, Hos­podin, jeho Boh, nech je s ním a nech sa dá na ces­tu!

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček