Ekumenický › 2. Kronická › 30

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Svätenie Paschy1 Po­tom po­zval Chiz­kija celý Iz­rael a Júdu, ba na­písal i lis­ty Ef­rajimu a Menaššemu, aby prišli do domu Hos­podina v Jeruzaleme sláviť Pas­chu na počesť Hos­podina, Boha Iz­raela. 2 Kráľ sa do­hodol so svojimi hod­nos­tár­mi a celým zhromaždením v Jeruzaleme, že v druhom mesiaci budú sláviť Pas­chu. 3 V riadnom čase ju totiž ne­moh­li sláviť, lebo sa ne­pos­vätilo do­sť kňazov a ani ľud sa ne­z­hromaždil do Jeruzalema. 4 Kráľ i celé zhromaždenie s tým sú­hlasili. 5 Roz­hod­li sa, že zverej­nia po celom Iz­raeli od Beér-Šeby po Dán po­zvanie do Jeruzalema na účasť na Pas­che na počesť Hos­podina, Boha Iz­raela, lebo mnohí ju ne­svätili podľa pred­pisu. 6 Po­slovia s listami od kráľa a jeho hod­nos­tárov po­chodili celý Iz­rael a Jud­sko a podľa kráľov­ho príkazu vy­zývali Iz­raelitov: Vráťte sa k Hospodinovi, Bohu Ab­raháma, Izáka a Iz­raela, aby sa on vrátil k vám, ku zvyšku tých, čo unik­li z moci asýr­skych kráľov. 7 Nebuďte ako vaši ot­covia a bratia, ktorí sa spreneverili Hos­podinovi, Bohu svojich ot­cov, takže ich vy­dal skaze, ako sami vidíte. 8 Nebuďte teraz vzdorovití ako vaši ot­covia! Podaj­te Hos­podinovi ruku! Vstúp­te do jeho svätyne, ktorú navždy po­svätil. Slúžte Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, aby sa od vás od­vrátil jeho prud­ký hnev! 9 Keď sa vrátite k Hospodinovi, vaši bratia a vaši synovia náj­du súcit u svojich väz­niteľov a vrátia sa do tej­to krajiny. Lebo Hos­podin, váš Boh, je milos­tivý a súcit­ný a ne­od­vráti si od vás tvár, keď sa k nemu ob­rátite. 10 Bežci chodili z mesta do mes­ta krajinou Ef­rajima, Menaššeho až po Zebúlun. Tí ich však po­smeškovali a vy­smievali sa im. 11 Iba nie­ktorí z Ašéra, Menaššeho a Zebúluna prišli po­kor­ne do Jeruzalema. 12 I v Judsku za­siahol Boh, keď im dal jed­nomyseľnosť, aby podľa Hos­podinov­ho slova spl­nili príkaz kráľa a hod­nos­tárov. 13 Tak sa v druhom mesiaci zhromaždilo do Jeruzalema množs­tvo ľudu svätiť sláv­nosť nek­vasených chlebov. Bolo to ob­rov­ské zhromaždenie. 14 Pus­tili sa od­straňovať ol­táre, čo boli v Jeruzaleme. Od­stránili aj všet­ky kadid­lové ol­táre a po­hádzali ich do po­toka Kid­rón. 15 Na š­tr­nás­ty deň druhého mesiaca za­bíjali pas­chál­neho barán­ka. Kňazi a leviti sa s pocitom han­by po­svätili a prinies­li spaľované obety do Hos­podinov­ho domu. 16 Stali si na svoje mies­to podľa práv­neho pred­pisu a zákona Božieho muža Mojžiša. Kňazi kropili krv, ktorú im podávali leviti. 17 Pre­tože v zhromaždení bolo mnoho takých, čo sa ne­pos­vätili, leviti za­bíjali pas­chál­ne barán­ky pre všet­kých, ktorí neboli do­sť čis­tí, aby ich za­svätili Hos­podinovi. 18 Keďže sa mnohí ľudia, naj­mä z Efrajima, Menaššeho, Jis­sákara a Zebúluna, ne­očis­tili a jed­li pas­chál­neho barán­ka v rozpore s platným pred­pisom, mod­lil sa za nich Chiz­kija: Dob­rotivý Hos­podin, od­pusť každému, 19 kto sa úp­rim­ne od­hod­lal vzývať Boha Hos­podina, Boha svojich ot­cov, i keď nie v tej čis­tote, akú vy­žaduje svätyňa. 20 Hos­podin vy­počul Chiz­kiju a uzdravil ľud. 21 Iz­raeliti, ktorí sa na­chádzali v Jeruzaleme, slávili sedem­dňovú sláv­nosť nek­vasených chlebov veľmi radost­ne. Leviti a kňazi chválili Hos­podina z celej sily deň čo deň. 22 Chiz­kija sa prívetivo pri­hovoril ku všet­kým levitom, ktorí pre­ukázali dob­rú znalosť služby Hos­podinovi. Sedem dní sláv­nost­ne hodovali, prinášali obety spoločen­stva a vzdávali vďaku Hos­podinovi, Bohu svojich ot­cov. 23 Celé zhromaždenie sa roz­hod­lo, že bude svätiť ďalších sedem dní. Tak radost­ne slávili ďalších sedem dní. 24 Jud­ský kráľ Chiz­kija totiž daroval zhromaždeniu tisíc býčkov a sedem­tisíc oviec. Hod­nos­tári zasa darovali zhromaždeniu tisíc býčkov a desaťtisíc oviec. Po­svätilo sa množs­tvo kňazov. 25 Radovalo sa celé zhromaždenie Júdov­cov: kňazi, leviti a celé zhromaždenie, zídené z Izraela vrátane pri­sťahoval­cov, ktorí prišli z Izraela alebo bývali v Judsku. 26 V Jeruzaleme za­vlád­la veľká radosť, akej tam nebolo od čias iz­rael­ského kráľ Šalamúna, Dávidov­ho syna. 27 Po­tom po­vs­tali lévi­ov­skí kňazi a požeh­nali ľud. Ich hlas bol vy­počutý a ich mod­lit­ba prenik­la do neba, do jeho svätého príbyt­ku.