Ekumenický › 2. Kronická › 28

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Acház1 Acház mal dvad­sať rokov, keď sa stal kráľom, a šest­násť rokov vládol v Jeruzaleme. Nerobil však to, čo uznáva Hos­podin za správ­ne, ako jeho pra­otec Dávid, 2 lež uberal sa ces­tami iz­rael­ských kráľov, ba i mod­ly ulial pre baálov. 3 Pálil tymian v Ben-Hin­nóm­skom údolí a dal si upáliť synov podľa od­por­ných zvyk­los­tí národov, ktoré Hos­podin vy­hnal spred Iz­raelitov. 4 Obetoval a pálil tymian na výšinách, na kop­coch a pod každým zeleným stromom. 5 Pre­to ho vy­dal Hos­podin, jeho Boh, do moci kráľa Sýrčanov. Tí ho porazili, zmoc­nili sa veľkého počtu zajat­cov a od­vliek­li ich do Damas­ku. Padol i do moci iz­rael­ského kráľa, ktorý mu pri­pravil zdr­vujúcu porážku. 6 Remal­jov syn Pekach po­bil v Judsku za jediný deň stod­vad­saťtisíc zdat­ných vojakov. To pre­to, že opus­tili Hos­podina, Boha svojich ot­cov. 7 Ef­rajim­ský hr­dina Zik­ri za­vraždil prin­ca Maaséju, ďalej pred­staveného paláca Az­ríkama a kráľov­ho zá­stup­cu El­kánu. 8 Iz­raeliti od­vliek­li od svojich bratov do zajatia dve­stotisíc žien, synov a dcér. Naz­bíjali si u nich i značnú korisť a od­nies­li ju do Samárie. 9 Tam bol Hos­podinov prorok menom Óded, ktorý pred­stúpil pred voj­sko, čo vchádzalo do Samárie. Po­vedal im: Iste sa roz­hneval Hos­podin, Boh vašich ot­cov, na Júdov­cov, keď vám ich vy­dal do moci. Vy ste ich však vraždili tak zúrivo, že sa to do­stalo až do neba. 10 Za­mýšľate pod­robiť si Júdov­cov a Jeruzalemčanov za ot­rokov a ot­rokyne. Tým ste sa sami pre­vinili proti Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. 11 Po­slúch­nite ma teda a pre­pus­tite svojich zajat­cov, ktorých ste vzali svojim bratom, inak pocítite páľavu Hos­podinov­ho hnevu. 12 Tu vy­šli nie­ktorí ef­rajim­skí vod­covia: Azar­ja, syn Jehóchananov, Berek­ja, syn Mešil­lemótov, Jechiz­kija, syn Šal­lúmov a Amása, syn Chad­lajov, oproti tým, čo sa vracali z výpravy. 13 Po­vedali im: Ne­voďte sem zajat­cov. Moh­li by ste sa tým pre­viniť proti Hos­podinovi, ba ešte rozm­nožiť svoje hriechy a pre­vinenia. Aj tak máme mnoho vín a páľava hnevu dolieha na Iz­rael. 14 Ozb­rojen­ci sa nato v prítomnosti hod­nos­tárov a celého zhromaždenia vzdali zajat­cov a koris­ti. 15 Zvlášť vy­menovaní muži po­vs­tali, ujali sa zajat­cov a z koristi za­odeli všet­kých na­hých. Keď ich za­odeli, za­obuli, na­kŕmili, na­pojili a ošet­rili masťou, pre­viez­li všet­kých vy­čer­paných na osloch do Jericha, mes­ta paliem, k ich rodákom a vrátili sa do Samárie. 16 V tom čase sa uchádzal kráľ Acház o pomoc u asýrskych kráľov. 17 Zároveň vtrh­li Edómčania, pre­pad­li Júdov­cov a od­vied­li si zajat­cov. 18 Filištín­ci zase pus­tošili na Nížine i v judskom Negeve mes­tá a dobyli Bét-Šemeš, Aj­jalón, Gederót, Sóko s príslušnými osadami, Tim­nu s príslušnými osadami, Gim­zo s príslušnými osadami a usadili sa tam. 19 Hos­podin totiž po­koril Jud­sko pre Acháza, iz­rael­ského kráľa, pre­tože v Judsku uvoľnil mravy a do­pus­til sa sprenevery voči Hos­podinovi. 20 Tu pri­tiahol k nemu asýr­sky kráľ Til­legat-Pileneser, ktorý mu mies­to po­moci priniesol ú­tlak. 21 Hoci Acház vy­dran­coval Hos­podinov dom, palác kráľa i hod­nos­tárov a odo­vzdal to asýr­skemu kráľovi, ne­pomoh­lo mu to. 22 V tiesnivom položení sa kráľ Acház ešte viac spreneveroval Hos­podinovi tým, 23 že obetoval bohom Damas­ku, ktorí ho porazili. Po­vedal si: Keďže bohovia sýr­skych kráľov svojim po­moh­li, budem im obetovať, aby po­moh­li i mne. Tí však spôsobili jemu i celému Iz­raelu pád. 24 Acház po­zbieral pred­mety Božieho domu a roz­tĺkol ich. Uzam­kol dvere Hos­podinov­ho domu a na každom nároží v Jeruzaleme si urobil ol­táre. 25 V každom jud­skom mes­te zriadil výšiny, aby sa pálilo kadid­lo iným bohom, čím urážal Hos­podina, Boha svojich ot­cov. 26 Os­tat­né jeho príbehy i všet­ky jeho podujatia, staršie i novšie, sú po­značené v Knihe jud­ských a iz­rael­ských kráľov. 27 Keď sa Acház uložil k svojim ot­com, po­chovali ho v meste Jeruzalem, no do hrobov iz­rael­ských kráľov ho ne­vložili. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Chiz­kija.