Ekumenický2. Kronická23

2. Kronická

1 V siedmom roku sa Jójada roz­hodol konať. Pri­bral si stot­níkov Azar­ju, syna Jerocháma, Jišmáela, syna Jehóchanana, Azar­ju, syna Obéda, Maaséju, syna Adáju a Elíšafata, syna Zik­riho. 2 Tí po­chodili po Jud­sku, zhromaždili zo všet­kých jud­ských miest levitov i predákov iz­rael­ských rodín a prišli do Jeruzalema. 3 Celé to zhromaždenie uzav­relo v Božom dome zmluvu s kráľom. Jójada im po­vedal: Tu máte kráľov­ho syna! Ujme sa vlády, ako hovoril Hos­podin o Dávidovom po­tom­stve. 4 Toto vy­konáte: Tretina z vás, z kňazov a levitov, ktorí na­stupujú v deň sobot­ného od­počin­ku do služby, bude strážiť prahy, 5 tretina zo­stane v kráľovskom paláci a tretina pri Zá­kladovej bráne. Os­tat­ný ľud zo­stane na ná­dvoriach Hos­podinov­ho domu. 6 Ni­kto ne­smie doň vstúpiť, jedine kňazi a leviti v službe. Tí môžu vstúpiť, lebo sú po­svätení. Všetok ľud nech sa riadi Hos­podinovou úp­ravou. 7 Leviti ob­klopia kráľa, každý so zbraňou v ruke. Keby nie­kto ne­povolaný vošiel do chrámu, príde o život. Oni budú sprevádzať kráľa, keď bude vchádzať i keď bude vy­chádzať. 8 Leviti a všet­ci Júdov­ci vy­konali všet­ko pres­ne tak, ako pri­kázal kňaz Jójada. Každý si vzal svojich mužov, ktorí v deň sobot­ného od­počin­ku na­stúpili do služby, ako aj tých, čo z nej v deň sobot­ného od­počin­ku od­chádzali, lebo kňaz Jójada tie kňaz­ské triedy ne­prepus­til. 9 Kňaz Jójada nato roz­dal stot­níkom kopije, malé i veľké štíty po kráľovi Dávidovi, čo boli v Božom dome. 10 Všetok ľud s kopijami v rukách rozo­stavil okolo kráľa od južnej po sever­nú stranu domu, k oltáru a ku chrámu. 11 Nato vy­vied­li kráľov­ho syna, na­sadili mu korunu a od­znak moci a vy­hlásili ho za kráľa. Jójada a jeho synovia ho po­mazali a pre­volávali: Nech žije kráľ! 12 Keď Atal­ja začula krik ľudu, ktorý sa valil a oslavoval kráľa, po­brala sa za ním do Hos­podinov­ho domu. 13 A čo ne­vidí: Kráľ stojí na pod­stav­ci pri vchode, hod­nos­tári i trubači pri kráľovi a všetok pros­tý ľud sa veselí a vy­trubuje. Speváci s hudobnými nás­troj­mi dávali znamenie na oslavu. Vtedy si Atal­ja roz­trh­la šaty a zvolala: Zrada, zrada! 14 Kňaz Jójada pri­kázal stot­níkom, veliacim voj­sku: Vy­veďte ju von spomedzi zoradených vojakov a kto by ju na­sledoval, zo­mrie mečom. Kňaz totiž po­vedal: Ne­u­smr­cuj­te ju v Hospodinovom dome! 15 Nato ju za­tkli, od­vied­li ku vchodu Kon­skej brány kráľov­ského paláca a tam ju usmr­tili. 16 Po­tom sa Jójada zmluv­ne za­viazal, že on, všetok ľud a kráľ budú Hos­podinovým ľudom. 17 Všetok ľud vtr­hol do Baálov­ho domu a zbúral ho. Jeho ol­táre a mod­ly rozt­ries­kali a Baálov­ho kňaza Mat­tána za­bili pred ol­tár­mi. 18 Jójada zveril do­zor nad Hos­podinovým domom lévi­ov­ským kňazom, ktorých za­delil Dávid na službu v dome Hos­podina. Mali prinášať spaľované obety, ako je to na­písané v zákone Mojžišovom, radost­ne a za spevu, ako to nariadil Dávid. 19 K bránam Hos­podinov­ho domu ustanovil vrát­nikov, aby ni­kto niečím znečis­tený ne­mohol voj­sť dnu. 20 Po­tom vzal so sebou stot­níkov, urodzených, výz­nam­né osob­nos­ti i všetok po­spolitý ľud a od­viedol kráľa z Hospodinovho domu. Keď prešli Vy­šnou bránou do kráľov­ského paláca, po­sadili kráľa na trón. 21 Všetok ľud v krajine sa radoval a mes­to sa upokojilo. Atal­ju však usmr­tili mečom.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček