Ekumenický › 2. Kráľov › 7

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

1 Vtedy po­vedal Elize­us: Čuj­te slovo Hos­podina! Tak­to vraví Hos­podin: Zaj­tra o tomto čase bude stáť v samárijskej bráne sea jem­nej múky šekel a dve sey jačmeňa šekel. 2 Ale dôs­toj­ník, kráľov po­bočník, od­vetil Božiemu mužovi: To je ne­možné, i keby Hos­podin narobil na nebi ot­vory. Ten však po­znamenal: Nuž vlast­nými očami to uvidíš, ale jesť z toho nebudeš. 3 Pri vchode do brány sa zdržiavali štyria malomoc­ní muži. Tí sa vzájom­ne uzhod­li: Čo sa tu máme až do smr­ti ponevierať? 4 Ak sa roz­hod­neme odísť do mes­ta, kde vlád­ne hlad, zo­mrieme tam. Ak po­bud­neme tu, i tak zo­mrieme. Poďme a vpad­nime do sýr­skeho tábora. Ak nás ponechajú nažive, požijeme si, ak nám siah­nu na život, zo­mrieme. 5 Za súm­raku sa roz­hod­li odísť do sýr­skeho tábora. Keď prišli na jeho okraj, zis­tili, že tam ni­koho niet. 6 Pán vzbudil v sýrskom tábore dojem, že počuli hr­mot vozov, dupot koní a krik mohut­ného voj­ska. Všet­ci boli pre­svedčení, že si iz­rael­ský kráľ najal proti nim chetit­ských a egypt­ských kráľov, aby ich na­pad­li. 7 Za súm­raku sa roz­hod­li utiecť. Zanechali svoje stany, kone, osly i tábor v pôvodnom stave. Utiek­li, aby sa za­chránili. 8 Malomoc­ní prišli na okraj tábora. Vnik­li do jed­ného stanu, najed­li sa a na­pili. Vy­nies­li od­tiaľ strieb­ro, zlato i šat­stvo a od­išli si to skryť. Opätov­ne vnik­li do ďalšieho stanu, vy­nies­li od­tiaľ veci a šli si to skryť. 9 Vzájom­ne si pri­tom vy­čítali: Nerobíme správ­ne. Ten­to deň je dňom dob­rej zves­ti, a my mlčíme. Ak budeme vy­čkávať až do ran­ného svitu, ob­vinia nás. Po­ber­me sa a poďme to oznámiť kráľov­skému domu. 10 Keď prišli, za­volali na vrát­nika mes­ta a hlásili: Vnik­li sme do sýr­skeho tábora, ale tam vôbec ni­koho nebolo, ani stopy po človeku, iba pri­viazané kone i osly a stany v pôvodnom stave. 11 Ten pri­volal ďalších vrát­nikov a tí oznámili správu priamo kráľov­skému domu. 12 Kráľ v noci vstal a po­vedal svojim služob­níkom: Po­viem vám, čo na nás chys­tajú Sýrčania. Vedia, že hladujeme, pre­to od­išli z tábora, aby sa skryli v poli. Pred­po­kladajú, že tých, čo vy­j­dú z mesta, po­chytajú živých a tak vnik­nú do mes­ta. 13 Jeden z jeho služob­níkov podal ná­vrh: Treba vziať päť koní, čo tu ešte zo­stali, a vy­slať ich na pries­kum. Iste ich je ako cel­kové množs­tvo Iz­raela, ktoré ešte zo­stalo, alebo ako celé množs­tvo Iz­raela, ktoré za­hynulo. Pošleme ich a uvidíme. 14 Vzali si dva bojové vozy s koňmi a kráľ ich vy­slal smerom k sýrskemu táboru s príkazom: Vy­daj­te sa na pries­kum! 15 Sledovali ich až po Jor­dán. Na­podiv bola celá ces­ta pl­ná šat­stva a zbraní, ktoré Sýrčania v zmätku po­od­hadzovali. Po­slovia po svojom ná­vrate podali kráľovi hlásenie. 16 Nato ľud vy­šiel a vy­dran­coval sýr­sky tábor. Tak sa stalo podľa Hos­podinov­ho slova, že sea jem­nej múky stála šekel strieb­ra i dve sey jačmeňa stáli šekel strieb­ra. 17 Kráľ zveril do­zor pri bráne dôs­toj­níkovi, svoj­mu po­bočníkovi. Ľud ho však pošliapal, takže zo­mrel, ako to pred­povedal Boží muž, ktorý sa tak vy­slovil, keď k nemu prišiel po­sol. 18 Spl­nilo sa, čo pred­povedal Boží muž po­slovi: Zaj­tra o tomto čase budú stáť v samárijskej bráne dve sey jačmeňa šekel strieb­ra i sea jem­nej múky bude stáť šekel strieb­ra. 19 Vtedy po­vedal dôs­toj­ník Božiemu mužovi: To by musel Hos­podin narobiť na nebi ot­vory, aby sa to moh­lo stať. Ten od­povedal: Na vlast­né oči to uvidíš, ale jesť z toho nebudeš. 20 Aj sa mu tak stalo: Ľud ho v bráne pošliapal, takže zo­mrel.