Ekumenický2. Kráľov3

2. Kráľov

Izraelský kráľ Jóram1 V osemnástom roku vlády jud­ského kráľa Jóšafata sa stal v Samárii kráľom nad Iz­raelom Jóram, syn Achába. Vládol dvanásť rokov. 2 Robil to, čo sa ne­páči Hos­podinovi, nie však až tak ako jeho otec a mat­ka. Od­stránil totiž Baálov po­svät­ný stĺp, čo zhotovil jeho otec. 3 No naďalej sa pri­dŕžal hriechov Nebatov­ho syna Járobeáma, ktorý zviedol Iz­rael na hriech, a ne­vzdal sa ich. 4 Moáb­sky kráľ Méša bol chovateľom oviec. Iz­rael­skému kráľovi od­vádzal stotisíc jah­niat a vlnu zo stotisíc baranov. 5 Hneď po Achábovej smr­ti sa moáb­sky kráľ vzbúril proti iz­rael­skému kráľovi. 6 Súčas­ne vy­razil kráľ Jóram zo Samárie a do boja na­sadil celý Iz­rael. 7 Nato odo­slal jud­skému kráľovi Jóšafatovi od­kaz: Moáb­sky kráľ sa proti mne vzbúril. Nešiel by si so mnou do boja proti Moáb­sku? Ten vy­hlásil: Pôj­dem. Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud a moje kone sú ako tvoje kone. 8 Spýtal sa: Ktorou ces­tou pôj­deme? Od­povedal: Ces­tou po Edóm­skej púšti. 9 Tak šiel kráľ iz­rael­ský, kráľ jud­ský a kráľ edóm­sky. Po sied­mich dňoch ob­chvat­ného po­chodu zo­stalo voj­sko i dobytok vzadu bez vody. 10 Vtedy iz­rael­ský kráľ zvolal: Beda, Hos­podin si pri­volal troch kráľov, aby ich vy­dal do moci Moábu! 11 Jóšafat sa však spýtal: Nie je tu nejaký Hos­podinov prorok, pro­stred­níc­tvom ktorého by sme si vy­žiadali radu Hos­podina? Jeden zo služob­níkov iz­rael­ského kráľa od­vetil: Je tu Šáfatov syn Elize­us, ktorý bol učeníkom Eliáša. 12 Jóšafat po­vedal: U toho je slovo Hos­podina. Tak k nemu kráľ iz­rael­ský, Jóšafat, a kráľ edóm­sky zašli. Výprava proti Moábu13 Elize­us po­vedal iz­rael­skému kráľovi: Čo ma po tebe? Choď si k prorokom svoj­ho otca a k prorokom svojej mat­ky! Iz­rael­ský kráľ však od­vetil: To nie! Ale Hos­podin si pri­volal tých­to troch kráľov, aby ich vy­dal do moci Moábčanov. 14 Elize­us nato po­vedal: Akože žije Hos­podin zá­stupov, ktorému slúžim, keby som neb­ral ohľad na jud­ského kráľa Jóšafata, vôbec by som si ťa ne­všimol ani sa na teba ne­poz­rel. 15 Teraz mi však pri­veďte hudob­níka. Kým hudob­ník hral, zmocňoval sa ho Hos­podin. 16 Po­vedal: Tak­to vraví Hos­podin: Vy­kop v tomto údolí plno jám. 17 Lebo tak­to vraví Hos­podin: Nezacítite vietor ani ne­uz­riete dážď, a pred­sa sa toto údolie na­pl­ní vodou. Na­pijete sa vy, vaše stáda i váš dobytok. 18 Hos­podinovi sa to však zdá pri­málo, pre­to vám vy­dá do rúk i Moábčanov. 19 Dobyjete všet­ky opev­nené a všet­ky výz­nam­nejšie mes­tá, po­stínate všet­ky ovoc­né stromy, upcháte všet­ky vod­né pramene a všet­ku or­nú pôdu znehod­notíte kameňmi. 20 Ráno, keď sa prináša po­kr­mová obeta, sa zrazu pri­valila do Edómu voda a za­plavila ten kraj. 21 Keď sa všet­ci Moábčania do­zvedeli, že tí králi tiah­nu proti nim do boja, po­volali bez výnim­ky všet­kých schop­ných bran­cov, ako i starších, a zau­jali po­stavenie na hranici. 22 Skoro ráno, keď vy­šlo sln­ko, uvideli Moábčania pred sebou kr­vavo sfar­benú vodu. 23 Mys­leli si: Je to krv! Tí králi mali medzi sebou nez­hody a na­vzájom sa po­bili. Teraz za korisťou, Moáb! 24 Prenik­li k izraelskému táboru, ale Iz­raeliti sa vzchopili a porazili Moábčanov, ktorí sa pred nimi dali na útek. Oni však po­stupovali a porážali Moábčanov. 25 Mes­tá zbúrali, všet­ku or­nú pôdu za­hádzali po­treb­nou dáv­kou kameňa, všet­ky pramene za­sypali a po­stínali všet­ky ovoc­né stromy. Zo­stal už len Kír Charaset s múrmi. Prakov­níci ho však ob­kľúčili a dobýjali. 26 Keď moáb­sky kráľ videl, že sa náporu ne­ub­ráni, pojal so sebou sedem­sto mužov, aby sa s vytasenými mečmi pre­sekal pop­ri edóm­skom kráľovi, ale nedalo sa. 27 Nato vzal svoj­ho pr­vorodeného syna, ná­stup­cu trónu, a obetoval ho na hrad­bách ako spaľovanú obetu. Vtedy proti Iz­raelu vzplanul hnev, takže museli od neho od­tiah­nuť a vrátiť sa do vlas­ti.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček