Ekumenický › 2. Kráľov › 23

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Joziášova náboženská obnova1 Kráľ zvolal k sebe všet­kých starších Jud­ska a Jeruzalema. 2 Vy­stúpil do Hos­podinov­ho domu a s ním všet­ci jud­skí muži, obyvatelia Jeruzalema, kňazi, proroci, všetok ľud, chatr­ní i výz­nam­ní, a zverej­nil všet­ky slová knihy zmluvy, náj­denej v Hospodinovom dome. 3 Po­tom sa kráľ po­stavil k stĺpu a uzav­rel pred Hos­podinom zmluvu, že ho budú na­sledovať a za­chovávať jeho pri­kázania, svedec­tvá a ustanovenia celým srd­com a celou bytosťou a pl­niť slová tej­to zmluvy, na­písané v tejto knihe. Všetok ľud sa po­stavil za zmluvu. 4 Kráľ nato pri­kázal veľkňazovi Chil­kijovi, jeho zá­stup­com a strážcom prahu, aby po­vynášali z Hospodinovho domu všet­ky pred­mety zhotovené pre Baála, Ašéru a pre celý nebes­ký voj. Dal to spáliť von­ku za Jeruzalemom, na Kid­rón­skych poliach. Popol z nich dal od­niesť do Bétela. 5 Od­volal mod­lár­skych kňazov, ktorých do­sadili jud­skí králi, aby pálili kadid­lo na výšinách v judských mes­tách a v okolí Jeruzalema, a od­volal aj tých, čo pálili tymian Baálovi, sln­ku, mesiacu, hviez­dam zvero­kruhu a celému nebes­kému zá­stupu. 6 Dal vy­niesť z Hospodinovho domu ašéru von za Jeruzalem do Kid­rón­skeho údolia a tam ju dal spáliť. Ro­zdr­vil to na prach a prach z toho roz­metal po hroboch pros­tého ľudu. 7 Zbúral obyd­lia mod­los­lužob­ných za­sväten­cov, ktoré sa na­chádzali v priestore Hos­podinov­ho domu, kde tkali ženy závoje pre Ašéru. 8 Pri­viedol všet­kých kňazov z judských miest, znes­vätil výšiny, na ktorých pálili tymian kňazi, a to od Geby po Beér-Šebu. Zboril pred­mest­ské výšiny, čo stáli pri vchode do brány mest­ského veliteľa Jozuu a na­chádzali sa po ľavej strane pri vstupe do mest­skej brány. 9 Kňazi výšin ne­smeli pri­stupovať k Hospodinovmu ol­táru v Jeruzaleme, moh­li iba jesť nek­vasené chleby v kruhu svojich bratov. 10 Znes­vätil i Tófet, ktorý je v Údolí Ben-Hin­nóma, aby si už ni­kto ne­mohol dať upáliť syna alebo dcéru na počesť Molocha. 11 Od­stránil kone, ktoré darovali jud­skí králi sln­ku, roz­miest­nené od vchodu do Hos­podinov­ho domu po sieň Ne­tan-Meleka, v chrámovej prí­stav­be. Sl­nečné vozy spálil. 12 Kráľ ďalej zbúral ol­táre, ktoré boli na streche Acházovej nad­stav­by, ktoré zriadili jud­skí králi, ako i ol­táre, ktoré zriadil Menašše na oboch ná­dvoriach Hos­podinov­ho domu. Keď ich od­tiaľ od­stránil, prach z nich vy­sypal do Kid­rón­skeho údolia. 13 Kráľ znes­vätil i výšiny východ­ne od Jeruzalema, južne od Vr­chu záhuby, ktoré vy­budoval iz­rael­ský kráľ Šalamún pre Aštar­tu, príšeru Sidončanov, pre Kemóša, príšeru moáb­sku, a pre Mil­kóma, ob­ludu Amónčanov. 14 Poroz­tĺkal kamen­né stĺpy, po­stínal ašéry a jamy po nich vy­pl­nil ľud­skými kosťami. 15 Podob­ne urobil s bételským ol­tárom a s výšinou, čo zriadil Nebatov syn Járobeám, ktorý zviedol Iz­rael na hriech. I ten ol­tár a výšinu roz­tĺkol. Svätyňu na výšine zničil ohňom na prach a ašéru spálil. 16 Keď sa Joziáš ob­zrel, uvidel tam na náv­rší hroby. Dal vy­brať z hrobov kos­ti a spáliť ich na ol­tári. Tak ho znes­vätil podľa Hos­podinov­ho slova, čo vy­riekol Boží muž, keď pred­povedal tieto udalos­ti. 17 Po­tom sa spýtal: Čo to tam vidím za po­mník? Muži mes­ta mu od­vetili: To je hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Judska a pred­povedal tieto udalos­ti, ako ich na­pĺňaš na bétel­skom ol­tári. 18 Pri­kázal: Nechaj­te ho! Nech ni­kto neruší jeho kos­ti. Tak nechali jeho kos­ti ne­porušené spolu s kosťami proroka, ktorý prišiel do Samárie. 19 Joziáš od­stránil i všet­ky svätyne na výšinách, čo boli v samárijských mes­tách, ktoré zriadili iz­rael­skí králi, aby urážali Hos­podina. Naložil s nimi cel­kom tak ako v Bételi. 20 Po­tom po­zabíjal na ol­tároch všet­kých kňazov tamojších výšin a pálil na nich ľud­ské kos­ti. Nato sa vrátil do Jeruzalema. 21 Kráľ pri­kázal všet­kému ľudu: Za­sväťte na počesť svoj­ho Boha Hos­podina Pas­chu, ako je to na­písané v tejto knihe zmluvy. 22 Veď takáto Pas­cha sa ne­slávila od čias sud­cov, ktorí spravovali Iz­rael, a za celé ob­dobie iz­rael­ských a jud­ských kráľov. 23 Až v osemnástom roku vlády kráľa Joziáša sa za­svätila taká Pas­cha na počesť Hos­podina v Jeruzaleme. 24 Joziáš od­stránil i vy­volávačov duchov, jas­novid­cov, domácich bôžikov, príšer­né a ohav­né mod­ly, ktoré bolo vídať po Jud­sku a v Jeruzaleme, aby sa tak spl­nili slová zákona, na­písané v knihe, ktorú našiel kňaz Chil­kija v Hospodinovom dome. 25 Ni­kto z predošlých kráľov sa mu ne­vyrov­nal, aby sa pres­ne podľa Mojžišov­ho zákona ob­rátil k Hospodinovi celým srd­com, celou dušou a celou silou. Ani po ňom už nik ne­povs­tal jemu podob­ný. 26 Hos­podin však jed­nako ne­upus­til od svoj­ho prud­kého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi za všet­ky urážky, ktoré mu spôsoboval Menašše. 27 Hos­podin po­vedal: Od­vrh­nem od seba i Júdu, ako som od­vr­hol Iz­rael, a toto mes­to, Jeruzalem, ktoré som si vy­volil, za­vrh­nem, i dom, o ktorom som vy­hlásil, že tam bude pre­bývať moje meno. 28 Os­tat­né Joziášove príbehy i všet­ko, čo vy­konal, je na­písané v Kronike jud­ských kráľov. 29 Za jeho čias sa vy­pravil faraón Necho, egypt­ský kráľ, na po­moc asýr­skemu kráľovi k rieke Euf­rat. Kráľ Joziáš sa po­stavil proti ne­mu. Ten však len čo ho zbadal, usmr­til ho v Megidde. 30 Jeho služob­níci ho mŕt­veho naložili na voz, pre­viez­li ho z Megidda do Jeruzalema a po­chovali v jeho hrobe. Nato vzal po­spolitý ľud Joziášov­ho syna Jo­acháza, po­mazal ho a do­sadil po jeho ot­covi za kráľa. Judský kráľ Joacház31 Jo­acház mal dvad­saťt­ri rokov, keď sa stal kráľom a tri mesiace vládol v Jeruzaleme. Jeho mat­ka, dcéra Jir­mejáhua z Libny, sa volala Chamútal. 32 Robil Hos­podinovi na­protiveň, pres­ne podľa vzoru svojich pred­chod­cov. 33 Faraón Necho ho spútal v Rible, v chamátskom kraji, takže ne­mohol vlád­nuť v Jeruzaleme. Na krajinu uvalil po­kutu sto talen­tov strieb­ra a talent zlata. 34 Faraón Necho do­sadil za kráľa Joziášov­ho syna El­jákima po jeho ot­covi Joziášovi a po­zmenil mu meno na Jójakim. Jo­acháza však vzal, od­vliekol do Egyp­ta, kde zo­mrel. 35 Jójakim od­vádzal faraónovi strieb­ro a zlato. Musel však pre krajinu urobiť roz­pis, aby tak mohol podľa faraónovej požiadav­ky od­vádzať peniaze. Od každého z prostého ľudu vy­máhal podľa výmeru strieb­ro a zlato, aby to mohol od­viesť faraónovi Nechovi. Judský kráľ Jójakim36 Jójakim mal dvad­saťpäť rokov, keď sa stal kráľom a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho mat­ka, dcéra Pedájova z Rúmy, sa volala Zebída. 37 Hos­podinovi robil na­protiveň, pres­ne podľa vzoru svojich pred­kov.