Ekumenický › 2. Kráľov › 2

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Eliáš vzatý do neba1 Keď mal Hos­podin vziať vo vích­rici Eliáša do neba, Eliáš s Elizeom práve od­chádzali z Gilgálu. 2 Eliáš po­vedal Elize­ovi: Zo­staň, prosím, tu, lebo ma Hos­podin po­siela do Bételu. Elize­us však od­vetil: Akože žije Hos­podin a akože žiješ ty, ne­opus­tím ťa. Tak šli do Bételu. 3 Vtedy vy­šli proroc­kí učeníci, čo boli v Bételi, k Elizeovi a spýtali sa ho: Vieš, že dnes vez­me Hos­podin tvoj­ho pána ponad tvoju hlavu? Po­vedal: Viem to i ja. Mlčte o tom! 4 Po­tom mu Eliáš po­vedal: Zo­staň, prosím, tu, lebo ma Hos­podin po­siela do Jericha. Od­vetil: Akože žije Hos­podin a akože žiješ ty, ne­opus­tím ťa. Tak prišli do Jericha. 5 Tamojší proroc­kí učeníci pri­stúpili k Elizeovi a spýtali sa ho: Vieš, že dnes vez­me Hos­podin tvoj­ho pána ponad tvoju hlavu? Od­vetil: Viem to i ja. Mlčte o tom! 6 Po­tom mu Eliáš po­vedal: Elize­us, zo­staň, prosím, tu, lebo ma Hos­podin po­siela k Jordánu. Od­povedal: Akože žije Hos­podin a akože žiješ ty, ne­opus­tím ťa. Tak šli obaja. 7 Päťdesiati spomedzi proroc­kých učeníkov šli a za­stali obďaleč, kým oni dvaja stáli pri Jor­dáne. 8 Eliáš si vzal plášť, zvinul ho a ud­rel ním na vodu. Tá sa rozo­stúpila na obe strany, takže obaja prešli po suchu. 9 Ako tak pre­chádzali, po­vedal Eliáš Elize­ovi: Žiadaj si, čo ti mám urobiť, prv než budem od teba vzatý. Elize­us po­vedal: Nech spočinie na mne, prosím, dvoj­násob­ný diel tvoj­ho ducha. 10 Po­vedal: Ťažko spl­niteľnú vec si žiadaš. No ak ma uvidíš, ako budem od teba vzatý, stane sa to, inak však nie. 11 Ako sa tak pre­chádzali a zhovárali, ob­javil sa zrazu oh­nivý voz a oh­nivé kone. Tie od­delili oboch od seba a Eliáš sa vo vích­rici vznášal do neba. 12 Elize­us to videl a kričal: Otec môj, otec môj, vozy Iz­raela a jeho jaz­da! Viac ho už ne­videl. Nato vzal svoj odev a roz­tr­hol ho na dvoje. 13 Po­tom zdvihol plášť, ktorý padol z Eliáša, vrátil sa a za­stal na brehu Jor­dána. 14 Vzal plášť, ud­rel ním na vodu a zvolal: Kde je Hos­podin, Boh Eliáša, i on sám? Keď ud­rel na vodu, rozo­stúpila sa na obe strany a Elize­us prešiel. 15 Keď to videli proroc­kí učeníci v protiľahlom Jerichu, rozh­lásili, že duch Eliášov spočinul na Elize­ovi. Šli ho uvítať, po­klonili sa mu až po zem 16 a na­vrh­li mu: Tu medzi tvojimi služob­ník­mi je päťdesiat od­vážnych mužov. Môžu sa rozísť a pát­rať po tvojom pánovi, či ho Duch Hos­podina ne­od­vial a nez­hodil na nie­ktorý vrch alebo do nie­ktorého údolia. Po­vedal: Ne­treba. 17 Keď však do omr­zenia naliehali, pri­volil. Tak vy­slali tých päťdesiatich mužov, ktorí ho tri dni hľadali, ale nenašli. 18 Po­tom sa k nemu vrátili, lebo sa zdržiaval v Jerichu. Po­vedal im: Vravel som vám pred­sa, aby ste nechodili. Elizeus ozdravuje vodu19 Muži toho mes­ta vraveli Elize­ovi: Ako náš pán vidí, mes­to je vhod­né na bývanie, no voda je za­morená a kraj tr­pí po­trat­mi. 20 Po­vedal: Prines­te mi novú misu a vložte do nej soľ. Keď ju prinies­li, 21 podišiel k vodnému prameňu, vsypal ta soľ a po­vedal: Tak­to vraví Hos­podin: Ozdravujem túto vodu. Už nebude spôsobovať sm­rť ani po­traty. 22 Tá voda je do­dnes podľa slova, ktoré vy­riekol Elize­us, uzdravená. Elizeus a zlé deti23 Od­tiaľ sa po­bral hore do Bételu. Ako tak vy­stupoval, vy­šli z mesta uličníci a po­smešne naňho volali: Poď hore, plešivec, poď hore, plešivec! 24 Ob­rátil sa a keď ich uzrel, pre­klial ich menom Hos­podina. Vtom sa vy­rútili z hory dve med­vedice a roz­tr­hali z nich štyrid­saťd­va chlap­cov. 25 Od­tiaľ prešiel Elize­us na vrch Kar­mel, od­kiaľ sa vrátil do Samárie.