Ekumenický › 2. Kráľov › 19

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Predpoveď o záchrane Jeruzalema1 Keď to kráľ Chiz­kija počul, roz­tr­hol si šaty, za­odel sa vrecovinou a vstúpil do Hos­podinov­ho domu. 2 Nato po­slal správ­cu paláca El­jákima, pisára Šeb­nu a starších spomedzi kňazov za­odiatych vrecovinou za prorokom Izai­ášom, synom Ámocovým. 3 Po­vedali mu: Tak­to vraví Chiz­kija: Ten­to deň je dňom súženia, tres­tu a po­tupy, lebo synovia majú vy­j­sť z lona, ale niet sily na pôrod. 4 Možno Hos­podin, tvoj Boh, počúva hroz­by náčel­níka štábu, ktorého po­veril jeho pán, asýr­sky kráľ, hanobiť živého Boha. Za hroz­by, ktoré si počul, ho tvoj Boh Hos­podin po­tres­tá. Po­mod­li sa za zvyšok, ktorý tu ešte je. 5 Keď prišli služob­níci kráľa Chiz­kiju k Izaiášovi, 6 ten im po­vedal: Od­kážte svoj­mu pánovi: Tak­to vraví Hos­podin: Neboj sa hrozieb, ktoré si počul a ktorými ma urážali sluhovia asýr­skeho kráľa. 7 Dám mu totiž vnuk­nutie. Počuje správu a vráti sa do svojej vlas­ti, kde ho dám sťať mečom. Nová výzva na kapituláciu8 Keď sa náčel­ník štábu vrátil, za­stihol asýr­skeho kráľa pri útoku na Lib­nu. Do­zvedel sa totiž, že sa stiahol z Lakíša. 9 Do­stal hlásenie o kúšskom kráľovi Tir­hakovi: Maj sa na po­zore! Vy­pravil sa do boja proti tebe! Znovu vy­pravil po­slov ku Chiz­kijovi s odkazom: 10 Tak­to po­vedz­te jud­skému kráľovi Chiz­kijovi: Nedaj sa zne­užiť svojím Bohom, na ktorého sa spoliehaš v domnienke, že Jeruzalem ne­pad­ne do moci asýr­skeho kráľa. 11 Iste si počul, čo urobili asýr­ski králi rôz­nym krajinám, ktoré pre­pad­li hubiacej kliat­be. Ty by si mal byť vy­slobodený? 12 Moh­li azda bohovia národov, ktoré zničili moji ot­covia, vy­slobodiť Gózan, Cháran, Recef a Édenov­cov v Telassáre? 13 Kdeže je kráľ Chamátu, kráľ Ar­pádu, kráľ mes­ta Sefar­vajimu, Hény a Iv­vy? Chizkijova modlitba14 Chiz­kija pre­vzal od po­slov lis­ty a prečítal ich. Po­tom vy­stúpil do Hos­podinov­ho domu a roz­ložil ich pred Hos­podinom. 15 Chiz­kija sa mod­lil k Hospodinovi: Hos­podin, Bože Iz­raela, ktorý tróniš nad cherub­mi! Ty jediný si Bohom všet­kých po­zem­ských kráľovs­tiev. Ty si utvoril nebesia i zem. 16 Na­kloň, Hos­podin, ucho a počúvaj. Ot­vor oči, Hos­podin, a viď! Vy­počuj si hroz­by San­cheríba, ktoré od­kázal, aby hanobil živého Boha. 17 Skutočne, Hos­podin, asýr­ski králi spus­tošili národy a ich krajiny. 18 Ich bohov spálili a zničili, i keď to vôbec neboli bohovia, ale len dielo ľud­ských rúk, drevo a kameň. 19 Teraz však Hos­podin, Bože, za­chráň nás, prosím, z jeho moci. Nech všet­ky po­zem­ské kráľov­stvá po­znajú, že ty jediný, Hos­podin, si Bohom. Izaiášovo povzbudenie20 Vtedy od­kázal Izai­áš, syn Ámocov, Chiz­kijovi: Tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Vy­počul som si tvoju mod­lit­bu vo veci asýr­skeho kráľa San­cheríba. 21 Toto o ňom vy­riekol Hos­podin: Po­hŕda tebou, vy­smieva sa ti pan­na, dcéra Si­ona, po­triasa za tebou hlavou dcéra Jeruzalema. 22 Koho si to hanobil a zne­ucťoval, na koho si sa osopil, pyšne po­z­dvihol svoje oči? Na Svätého Iz­raela! 23 Svojimi po­slami si hanobil Pána. Po­vedal si: Po­mocou svojich počet­ných vozov som do­siahol hor­ské výšiny, zákutia Libanonu. Zoťal som jeho vy­soké céd­re, jeho skvelé cyp­rusy. Prenikol som do jeho odľah­lých kútov, do jeho zales­nenej čas­ti. 24 Vy­kopal som stud­ne a vy­pil cudzie vody, chodid­lami som vy­sušil všet­ky kanály Egyp­ta. 25 Ne­počul si? Od­dáv­na som to pri­pravoval, od praveku to chys­tal, teraz uskutočňujem. Tak si mohol na hromadu trosiek zmeniť opev­nené mes­tá. 26 Ich bez­moc­ní obyvatelia sa zdesili a za­han­bili, zmenili sa ako poľná bylina a čer­stvá zeleň, ako tráva na strechách, ako predčas­ne uschnuté obilie. 27 Viem o tvojom od­počívaní i každom tvojom po­hybe, i ako zúriš proti mne. 28 Pre­tože zúriš proti mne a chýr o tvojej hr­dos­ti sa mi do­stal do uší, osadím ti do noz­dier svoju ob­rúčku a do tvojich úst zubad­lo. Od­vediem ťa späť ces­tou, ktorou si prišiel. 29 Toto ti bude znamením: Toh­to roku budete jesť z obilia, čo sa samo roz­seje, v druhom roku to, čo z toho vzíde, a v treťom roku budete už siať a žať, sadiť vinice a užívať ich plody. 30 Zvyšok Júdov­ho domu, ktorý sa za­chráni, za­pus­tí korene a vy­dá ovocie. 31 Lebo z Jeruzalema vy­j­de zvyšok a za­chránení z vrchu Si­on. Vy­koná to Hos­podinova hor­livosť. 32 Pre­to tak­to vraví Hos­podin o asýrskom kráľovi: Do toh­to mes­ta sa nedos­tane ani šíp ta ne­vy­strelí. Ne­prerazí doň štítom ani proti nemu ne­na­kopí násyp. 33 Vráti sa ces­tou, ktorou prišiel, do toh­to mes­ta sa však nedos­tane — znie výrok Hos­podina. 34 Pre seba a svoj­ho služob­níka Dávida ob­ránim toto mes­to a za­chránim ho. 35 Tej is­tej noci vy­šiel Hos­podinov an­jel a po­bil v asýrskom tábore sto­osem­desiat­päťtisíc mužov. Keď ľudia ráno vstali, všade samé mŕt­voly. 36 Nato sa asýr­sky kráľ San­cheríb vy­dal na spiatočnú ces­tu a po svojom ná­vrate sa usadil v Ninive. 37 Keď konal po­božnosť v dome svoj­ho boha Nis­roka, Ad­ram­melek a Sarecer ho za­bili mečom a unik­li do krajiny Ararat. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Esar-Chad­dón.