Ekumenický › 2. Kráľov › 17

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Izraelský kráľ Hóšea1 V dvanástom roku vlády jud­ského kráľa Acháza sa stal v Samárii na deväť rokov iz­rael­ským kráľom Élov syn Hóšea. 2 Hos­podinovi robil na­protiveň, no nie až tak ako predošlí iz­rael­skí králi. 3 Proti nemu vy­tiahol asýr­sky kráľ Šal­maneser, Hóšea sa mu pod­robil a od­vádzal mu po­platok. 4 Asýr­sky kráľ však od­halil Hóše­ovu zradu, pre­tože vy­pravil po­slov k egyptskému kráľovi Sóovi a asýr­skemu kráľovi pre­stal od­vádzať pravidel­ný ročný po­platok. Asýr­sky kráľ ho dal za­tknúť a po­sadiť do žalára. 5 Po­tom tiahol asýr­sky kráľ celou krajinou, dorazil k Samárii a tri roky ju ob­liehal. 6 V deviatom roku vlády Hóšeu dobyl asýr­sky kráľ Samáriu a Iz­raelitov pre­síd­lil do Asýrie. Usadil ich v Chalachu, v Chábore, pri rieke Gózan a v médskych mes­tách. 7 Stalo sa to pre­to, lebo Iz­raeliti hrešili proti Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, ktorý ich vy­viedol z Egypta, z moci egypt­ského kráľa faraóna. Oni však uc­tievali iných bohov, 8 riadili sa zvyk­losťami národov, ktoré Hos­podin vy­hnal spred Iz­raelitov, a zvyk­mi, ktoré za­vied­li iz­rael­skí králi. 9 Iz­raeliti si osvojili spôsoby, ktoré neboli v súlade s Hospodinom, ich Bohom: stavali si výšiny vo všet­kých svojich mes­tách, či už pri strážnej veži, alebo v opevnenom mes­te. 10 Na každom vy­ššom kop­ci a pod každým zeleným stromom si zriaďovali po­svät­né stĺpy a po­svät­né koly. 11 Tam na každej výšine pálili tymian ako národy, ktoré Hos­podin spred nich vy­hnal. Do­púšťali sa ne­prís­toj­nos­tí, čím urážali Hos­podina. 12 Slúžili mod­lám, čo im Hos­podin vý­slov­ne za­kázal robiť. 13 Hos­podin varoval Iz­rael i Júdu pro­stred­níc­tvom všet­kých svojich prorokov a všet­kých vid­cov: Vráťte sa zo svojich zlých ciest a za­chovávaj­te moje príkazy, moje ustanovenia celého zákona, ktorý som dal vašim ot­com a ktorý som vám spro­stred­koval mojimi služob­ník­mi prorok­mi. 14 Oni však ne­pos­lúchali, ale zanev­reli ako ich ot­covia, ktorí ne­verili Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. 15 Za­vr­h­li jeho ustanovenia a zmluvu, čo uzav­rel s ich ot­cami, i svedec­tvá, ktorými si ich pri­pútaval. Chodili za már­nosťou, až sa sami stali már­nosťou, a za okolitými národ­mi, hoci ich Hos­podin za­kázal na­podobňovať. 16 Opus­tili všet­ky pri­kázania svoj­ho Boha Hos­podina, narobili si liate mod­ly, dvoje teliat, urobili si ašéru, uc­tievali všet­ky nebes­ké telesá a slúžili Baálovi. 17 Vlast­ných synov a dcéry pre­vádzali cez oheň, za­podievali sa vešt­bami, čarami a nechali sa zne­užiť na čin­nosť, ktorá sa protiví Hos­podinovi, čím ho urážali. 18 Hos­podin sa pre­to veľmi roz­hneval na Iz­rael a od­vr­hol ho od seba, takže mu zo­stal len kmeň Júdov. 19 Ale ani Júda nezachovával pri­kázania svoj­ho Boha Hos­podina, ale sa riadil zvyk­losťami, ktoré za­viedol Iz­rael. 20 Pre­to Hos­podin od­vr­hol celé po­tom­stvo Iz­raela, po­koril ich a vy­dal na­pos­pas lúpežníkom, kým ich ú­pl­ne neza­vr­hol. 21 Keď od­tr­hol Iz­raelitov od Dávidov­ho domu, za kráľa si ustanovili Nebatov­ho syna Járobeáma. Járobeám od­viedol Iz­raelitov od na­sledovania Hos­podina a zviedol na veľký hriech. 22 Iz­raeliti si osvojili všet­ky hriechy, ktorých sa do­pus­til Járobeám a ne­vzdali sa ich, 23 kým Hos­podin ne­od­lúčil od seba Iz­rael, ako to pred­povedal pro­stred­níc­tvom svojich služob­níkov prorokov. Iz­rael pre­síd­lil z jeho vlas­ti do Asýrie, kde je do­dnes. Pôvod Samaritánov24 Asýr­sky kráľ pri­viedol ľudí z Babylonu, Kútu, Av­vy, Chamátu a zo Sefar­vajimu a usadil ich v samárijských mes­tách na­mies­to Iz­raelitov. Zau­jali Samáriu a usadili sa v jej mes­tách. 25 Spr­voti, keď sa ta usadili, Hos­podina ne­uc­tievali. Pre­to na nich po­sielal Hos­podin levy a tie ich dlávili. 26 Tak sa ponosovali asýr­skemu kráľovi: Národy, ktoré si pre­síd­lil a usadil v samárijských mes­tách, ne­poz­najú po­vin­nos­ti voči Bohu tej krajiny. 27 Asýr­sky kráľ pri­kázal: Pošlite ta jed­ného z kňazov, ktorých ste od­tiaľ pre­síd­lili. Nech ide, usadí sa tam a nech ich po­učí o povinnostiach voči Bohu tej krajiny. 28 Šiel teda jeden z kňazov, ktorých pre­síd­lili zo Samárie, usadil sa v Bételi a učil ich, ako majú uc­tievať Hos­podina. 29 Každý národ si však zhotovil svojich vlast­ných bohov a uložil ich do svätýň na výšinách, ktoré zriadili Samaritáni, a to každý národ v mestách, v ktorých býval. 30 Muži z Babylonu si spravili Suk­kót-Benóta, muži z Kútu Ner­gala, muži z Chamátu Ašímu. 31 Av­vij­ci si spravili Nib­chaza a Tar­táka. Sefar­vajim­ci si upaľovali synov na počesť Ad­ram­meleka a Anam­meleka, sefar­vajim­ských bohov. 32 I keď uc­tievali Hos­podina, spomedzi seba si ustanovili kňazov pre výšiny. Tí konali pre nich službu vo svätyniach na výšinách. 33 Hos­podina síce uc­tievali, ale slúžili i svojim bohom podľa zvyk­los­tí národov, spomedzi ktorých boli pre­síd­lení. 34 Do­dnes zo­tr­vávajú v pôvodných zvykoch. Hos­podina dô­sled­ne ne­uc­tievajú ani sa neriadia jeho ustanoveniami, práv­nymi pred­pis­mi, zákonom a pri­kázaniami, ktoré vy­dal Hos­podin synom Jákoba, ktorého po­menoval Iz­raelom. 35 Hos­podin uzav­rel s nimi zmluvu a pri­kázal im: Ne­uc­tievaj­te iných bohov, nek­laňaj­te sa im, ne­slúžte im ani im ne­prinášaj­te obety. 36 Uc­tievaj­te len Hos­podina, ktorý vás vy­viedol z Egypta s veľkou mocou a vy­stretým ramenom. Jemu sa klaňaj­te a jemu obetuj­te. 37 Do­držiavaj­te stále ustanovenia, práv­ne pred­pisy, zákon a príkaz, ktoré pre vás na­písal. Iných bohov však ne­uc­tievaj­te. 38 Na zmluvu, čo som s vami uzav­rel, nezabúdaj­te a iných bohov ne­uc­tievaj­te. 39 Uc­tievaj­te radšej svoj­ho Boha Hos­podina. On vás vy­slobodí z moci všet­kých vašich ne­priateľov. 40 Ne­pos­lúch­li však, ale sa správali podľa svojich pôvod­ných zvyk­los­tí. 41 Tieto národy uc­tievali síce Hos­podina, no slúžili i svojim vy­tesaným mod­lám. Podob­ne sa správajú do­dnes ich synovia a vnuci ako kedysi ich ot­covia.