Ekumenický › 2. Kráľov › 15

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Judský kráľ Azarja1 V dvadsiatom sied­mom roku vlády iz­rael­ského kráľa Járobeáma sa stal jud­ským kráľom Amac­jov syn Azar­ja. 2 Mal šest­násť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatd­va rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho mat­ka po­chádzala z Jeruzalema a volala sa Jekol­ja. 3 Robil to, čo Hos­podin uznáva za správ­ne, pres­ne podľa vzoru svoj­ho otca Amac­ju. 4 Výšiny však nezanik­li. Ľud na nich ešte stále obetoval a pálil tymian. 5 Hos­podin ranil kráľa, takže bol malomoc­ný až do dňa svojej smr­ti. Býval v osobitnom dome. Kráľov syn Jótam viedol palác a spravoval pros­tý ľud. 6 Os­tat­né príbehy Azar­jove i všet­ko, čo vy­konal, je na­písané v Kronike jud­ských kráľov. 7 Keď sa Azar­ja uložil k svojim ot­com, po­chovali ho k nim v Dávidovom mes­te. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jótam. Izraelský kráľ Zekarja8 V tridsiatom ôs­mom roku vlády jud­ského kráľa Azar­ju sa stal kráľom nad Iz­raelom v Samárii na šesť mesiacov Járobeámov syn Zekar­ja. 9 Robil Hos­podinovi na­protiveň podľa prí­kladu svojich ot­cov. Ne­vzdal sa hriechov Nebatov­ho syna Járobeáma, ktorý zviedol Iz­rael na hriech. 10 Jábešov syn Šal­lúm sa proti nemu vzbúril, za prítom­nos­ti ľudu ho za­bil a po jeho smr­ti sa stal kráľom. 11 Os­tat­né príbehy Zekar­jove možno náj­sť po­značené v Kronike iz­rael­ských kráľov. 12 Hos­podinovo slovo, ktoré vy­riekol o Jehuovi, znelo: Tvoji po­tom­kovia budú až do štvr­tého po­kolenia sedieť na iz­rael­skom tróne. Tak sa aj stalo. Izraelský kráľ Šallúm13 Jábešov syn Šal­lúm sa stal kráľom v tridsiatom deviatom roku vlády jud­ského kráľa Uzziju. Vládol jeden mesiac v Samárii. 14 Po­tom Menachém, Gádiho syn, vy­tiahol z Tirce, vtr­hol do Samárie, porazil Jábešov­ho syna Šal­lúma, usmr­til ho a stal sa po ňom kráľom. 15 Os­tat­né Šal­lúmove príbehy, vzburu, ktorú vy­volal, možno náj­sť v Kronike iz­rael­ských kráľov. 16 Vtedy Menachém ro­zdr­vil Tap­púach i všet­ko, čo v ňom bolo, aj jeho územie od Tir­ce od­vetou za to, že mu ne­ot­vorili brány. Ro­zdr­vil ho a všet­ky jeho tehot­né ženy roz­páral. Izraelský kráľ Menachém17 V tridsiatom deviatom roku vlády jud­ského kráľa Azar­ju sa stal kráľom nad Iz­raelom v Samárii na desať rokov Gádiho syn Menachém. 18 Robil Hos­podinovi na­protiveň. Po celé svoje ob­dobie sa ne­vzdal hriechov Nebatov­ho syna Járobeáma, ktorý zviedol Iz­rael na hriech. 19 Keď do krajiny vtr­hol asýr­sky kráľ Púl, Menachém mu dal tisíc talen­tov strieb­ra, aby si tak zais­til jeho pod­poru na upev­nenie vlast­nej kráľov­skej moci. 20 Menachém roz­vr­hol tú sumu na všet­kých zámožných Iz­raelitov na úh­radu asýr­skemu kráľovi, a to päťdesiat šekelov na osobu. Asýr­sky kráľ nato od­tiahol a ne­zdržoval sa v tamojšom kraji. 21 Os­tat­né Menachémove príbehy, všet­ko, čo vy­konal, je po­značené v Kronike iz­rael­ských kráľov. 22 Keď sa Menachém uložil k svojim ot­com, stal sa po ňom kráľom jeho syn Pekach­ja. Izraelský kráľ Pekachja23 V päťdesiatom roku vlády jud­ského kráľa Azar­ju sa stal v Samárii na dva roky kráľom nad Iz­raelom Menachémov syn Pekach­ja. 24 Robil Hos­podinovi na­protiveň. Ne­vzdal sa hriechov Nebatov­ho syna Járobeáma, ktorý zviedol Iz­rael na hriech. 25 Jeho po­bočník Pekach, Remal­jov syn, zo­snoval proti nemu vzburu s päťdesiatimi Gileádov­cami a za­bil ho v opevnenej veži kráľov­ského paláca v Samárii, ako i Ar­góba a Ar­jeho. Keď ho za­bil, stal sa po ňom kráľom. 26 Os­tat­né Pekach­jove príbehy, všet­ko, čo vy­konal, možno náj­sť v Kronike iz­rael­ských kráľov. Izraelský kráľ Pekach27 V päťdesiatom druhom roku vlády jud­ského kráľa Azar­ju sa stal v Samárii na dvad­sať rokov kráľom nad Iz­raelom Remal­jov syn Pekach. 28 Robil Hos­podinovi na­protiveň. Ne­vzdal sa hriechov Nebatov­ho syna Járobeáma, ktorý zviedol Iz­rael na hriech. 29 Za čias iz­rael­ského kráľa Pekacha prišiel asýr­sky kráľ Tig­lat-Pileser, za­bral Ij­jón, Ábel-Bét-Maaku, Jáno­ach, Kedeš, Chacór, Gileád, Galileu, celý kraj Naf­táli a ľud pre­síd­lil do Asýrie. 30 Vtedy Élov syn Hóšea roz­nietil vzburu proti Remal­jov­mu synovi Pekachovi a za­bil ho. Po jeho smr­ti v dvadsiatom roku vlády Uzzijov­ho syna Jótama sa stal po ňom kráľom. 31 Os­tat­né Pekachove príbehy i všet­ko, čo vy­konal, možno náj­sť po­značené v Kronike iz­rael­ských kráľov. Judský kráľ Jótam32 V druhom roku vlády iz­rael­ského kráľa Pekacha, syna Remal­jov­ho, sa stal kráľom Jótam, syn jud­ského kráľa Uzziju. 33 Mal dvad­saťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šest­násť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho mat­ka, Cádokova dcéra, sa volala Jerúša. 34 Robil to, čo Hos­podin uznáva za správ­ne, pres­ne podľa vzoru svoj­ho otca Uzziju. 35 Ibaže výšiny ešte nezanik­li. Ľud stále obetoval a pálil na výšinách tymian. On po­stavil Hor­nú bránu Hos­podinov­ho domu. 36 Os­tat­né Jótamove príbehy, to, čo vy­konal, je po­značené v Kronike jud­ských kráľov. 37 V tých časoch začal Hos­podin po­sielať proti Jud­sku sýr­skeho kráľa Recína a Remal­jov­ho syna Pekacha. 38 Jótam sa uložil k svojim ot­com a po­chovali ho k jeho pred­kom v meste Dávida, jeho pra­ot­ca. Po ňom sa stal kráľom Acház.