Ekumenický › 2. Kráľov › 14

2. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25

Judský kráľ Amacja1 V druhom roku vlády iz­rael­ského kráľa Jóaša, syna Jo­acházov­ho, sa stal jud­ským kráľom Jóašov syn Amac­ja. 2 Mal dvad­saťpäť rokov, keď sa stal kráľom a dvad­saťdeväť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho mat­ka, pôvodom z Jeruzalema, sa volala Jóad­dan. 3 Robil to, čo uznáva Hos­podin za správ­ne, svoj­mu pra­ot­covi Dávidovi sa však ne­vyrov­nal. Všet­ko robil tak ako jeho otec Jóaš. 4 Výšiny však ne­zmiz­li, ľud na nich stále obetoval a pálil tymian. 5 Len čo mal kráľov­stvo pev­ne v rukách, pop­ravil svojich služob­níkov, ktorí za­bili kráľa, jeho ot­ca. 6 Synov tých vrahov však ne­vydal na sm­rť, podľa toho, čo je na­písané v knihe Mojžišov­ho zákona, kde Hos­podin pri­kazuje: Ot­covia ne­smú byť vy­daní na sm­rť pre synov ani synovia pre ot­cov, ale každý nech zo­mrie za vlast­ný hriech. 7 V Soľnom údolí porazil desaťtisíc Edómčanov. V boji sa zmoc­nil Sely a pre­menoval ju na dnešný Jok­teel. 8 Vtedy vy­pravil Amac­ja po­slov k izraelskému kráľovi Jóašovi, synovi Jo­acháza, syna Jehu­ov­ho, s odkazom: Poď, zmeriame si sily! 9 Iz­rael­ský kráľ Jóaš od­kázal jud­skému kráľovi Amac­jovi: Bod­liak na Libanone vy­zval libanon­ský céder: Daj svoju dcéru môj­mu synovi za ženu! Pre­beh­la tade divá zver, čo je na Libanone, a pošliapala bod­liak. 10 Po víťazs­tve nad Edómom ti vzrá­stla od­vaha. Na­baž sa slávy a seď doma! Prečo si za­hrávaš s nešťastím? Pre­to, aby si padol ty a Júda s tebou? 11 Amac­ja však ne­pos­lúchol. Tak pri­tiahol iz­rael­ský kráľ Jóaš. On i jud­ský kráľ Amac­ja si zmerali sily pri Bét-Šemeši v Judsku. 12 Júda však utr­pel od Iz­raela porážku a každý zutekal do svoj­ho stanu. 13 Jud­ského kráľa Amac­ju, syna Jóaša, syna Achaz­ju, iz­rael­ský kráľ Jóaš v Bét-Šemeši zajal. Po­tom vnikol do Jeruzalema, kde str­hol jeho hrad­by od Ef­rajim­skej brány až po Nárožnú bránu v dĺžke štyris­to lakťov. 14 Po­bral všet­ko zlato a strieb­ro, všet­ky pred­mety, čo sa našli v Hospodinovom dome a v pokladniciach kráľov­ského paláca i rukojem­níkov, a vrátil sa do Samárie. 15 Os­tat­né príbehy Jóašove, to, čo vy­konal, jeho hr­din­stvo i ako bojoval proti jud­skému kráľovi Amac­jovi, je na­písané v Kronike iz­rael­ských kráľov. 16 Keď sa Jóaš uložil k svojim ot­com, po­chovali ho v Samárii pri iz­rael­ských kráľoch. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Járobeám. 17 Jud­ský kráľ Amac­ja, syn Jóašov, žil po smr­ti iz­rael­ského kráľa Jóaša, syna Jo­acháza, ešte pät­násť rokov. 18 Os­tat­né príbehy Amac­jove sú za­znamenané v Kronike jud­ských kráľov. 19 Keď proti nemu zo­snovali v Jeruzaleme sprisahanie, utiekol do Lakíša. Vy­slali však ľudí do Lakíša a tam ho usmr­tili. 20 Po­tom ho pre­viez­li na koňoch a po­chovali v Jeruzaleme, v meste Dávidovom, pri svojich ot­coch. 21 Nato vzal všetok jud­ský ľud Azar­ju, ktorý mal šest­násť rokov, a ustanovil ho po jeho ot­covi Amac­jovi za kráľa. 22 Keď sa kráľ Amac­ja uložil k svojim ot­com, vy­budoval Élat a znovu ho pri­pojil k Judsku. Izraelský kráľ Járobeám23 V pätnástom roku vlády jud­ského kráľa Amac­ju, syna Jóašov­ho, vládol v Samárii štyrid­saťjeden rokov iz­rael­ský kráľ Járobeám, syn Jóašov. 24 Robil Hos­podinovi na­protiveň. Ne­vzdal sa žiad­neho z hriechov Nebatov­ho syna Járobeáma, ktorý zviedol na hriech Iz­rael. 25 Prinav­rátil Iz­raelu územie od ob­las­ti Chamátu až po More Aráby podľa slova Hos­podina, Boha Iz­raela, ktoré vy­riekol pro­stred­níc­tvom svoj­ho služob­níka Jonáša, syna Amit­taja, proroka z Gát-Chéferu. 26 Hos­podin totiž videl veľmi bied­ne položenie Iz­raela, že niet východis­ka ani pre zajatého, ani pre slobod­ného, a niet ni­koho, kto by Iz­raelu po­mohol. 27 Hos­podin sa však roz­hodol ne­vymazať spod nebies meno Iz­raela, ale za­chránil pro­stred­níc­tvom Jóašov­ho syna Járobeáma. 28 Os­tat­né Járobeámov príbehy, všet­ko, čo vy­konal, jeho hr­din­stvo i ako bojoval a znovu pričlenil k Izraelu Damask a Chamát Júdov, je na­písané v Kronike iz­rael­ských kráľov. 29 Keď sa Járobeám uložil k svojim ot­com, iz­rael­ským kráľom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Zekar­ja.