Ekumenický › 2. Korintským › 7

2. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

1 Milovaní, keďže máme takéto pri­sľúbenia, očis­time sa od všet­kých šk­vŕn tela i ducha a v Božej báz­ni za­vŕšme svoje po­svätenie. Pavlova radosť z pokánia v cirkvi2 Daj­te nám mies­to v srdci! Ni­komu sme ne­uk­riv­dili, ni­koho sme ne­pod­platili, ni­koho sme ne­vy­užili. 3 Nehovorím to, aby som vás od­sudzoval. Veď som už po­vedal, že ste v našich srd­ciach, aby sme spolu zomierali i spolu žili. 4 Veľmi vám dôverujem, veľa sa vami chválim, takže som na­pl­nený útechou a pri všet­kom našom súžení pre­kypujem radosťou. 5 Veď od­vtedy, ako sme prišli do Macedón­ska, naše telo ne­poz­nalo od­počinok, všet­ko možné nás sužovalo: zvon­ka boje, zvnút­ra úz­kos­ti. 6 No Boh, ktorý po­tešuje ponížených, po­tešil nás Títovým príchodom, 7 no nielen jeho príchodom, ale aj radosťou, ktorú on mal z vás, keď nám rozp­rával o vašej túžbe, o vašej ľútos­ti a o vašej hor­livos­ti za mňa, takže som sa ešte viac za­radoval. 8 Ak som vás lis­tom za­rmútil, už to neľutujem, aj keď som to chvíľu ľutoval. Vidím totiž, že vás ten list načas za­rmútil. 9 Teraz sa však radujem — nie pre­to, že ste sa za­rmútili, ale že vás zár­mutok pri­viedol k pokániu. Bol to zár­mutok podľa Božej vôle, a tak sme vám v ničom ne­uškodili. 10 Veď zár­mutok podľa Božej vôle prináša po­kánie na spásu, a to ne­treba ľutovať. Zár­mutok podľa sveta však prináša sm­rť. 11 Po­zrite, k čomu vás viedol ten­to zár­mutok podľa Božej vôle: akú vo vás vzbudil oprav­divosť, akú ochotu na ospravedl­nenie, aké znepokojenie, akú bázeň, akú túžbu, aké úsilie, aký trest! Tým všet­kým ste do­kázali, že ste v tejto veci čis­tí! 12 Keď som vám teda aj na­písal, nebolo to pre toho, čo sa do­pus­til kriv­dy, ani nie pre toho, čo bol ukriv­dený, ale pre­to, aby sa vaša od­danosť k nám prejavila pred Bohom. 13 A to nás po­tešilo. 14 Veď keď som sa pred ním vami po­chválil, ne­urobili ste mi han­bu, ale ako sme vám všet­ko prav­divo po­vedali, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala ako prav­divá. 15 A je vám srd­com ešte viac na­klonený, keď si spomína na po­slušnosť vás všet­kých, ako ste ho prijali s bázňou a chvením. 16 Radujem sa, že vám vo všet­kom môžem dôverovať.