Ekumenický1. Tesalonickým2

1. Tesalonickým

Pavlova činnosť v Tesalonike1 Veď sami viete, bratia, že náš príchod k vám nebol már­ny. 2 Ale, ako viete, hoci sme pred­tým mnoho vy­tr­peli a boli po­hanení vo Filipách, našli sme od­vahu vo svojom Bohu ohlasovať vám upro­stred mnohých zápasov Božie evan­jelium. 3 Lebo naše po­vzbudzovanie ne­pochádzalo z omylu ani z nečistých po­hnútok, ani z podvodu, 4 ale ako nás Boh uznal za hod­ných a zveril nám evan­jelium, tak hovoríme, nie aby sme sa páčili ľuďom, ale Bohu, ktorý skúma naše srd­cia. 5 Lebo ako viete, ni­kdy sme sa nezaliečali rečami, ani nebolo v nás lakom­stvo, ktoré by sme museli skrývať — Boh je svedok. 6 Nehľadali sme slávu ani u ľudí, ani u vás, ani u nikoho, 7 hoci ako Kris­tovi apoštoli sme moh­li dať najavo svoju dôležitosť, ale boli sme medzi vami vľúd­ni, ako keď mat­ka kŕmi a lás­ka svoje deti. 8 Tak sme vám boli na­klonení, že by sme vám naj­radšej boli dali nielen Božie evan­jelium, ale aj vlast­né duše, pre­tože sme si vás obľúbili. 9 Iste sa, bratia, pamätáte na našu prácu a na našu námahu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme ni­komu z vás neboli na ťar­chu, a tak sme vám hlásali Božie evan­jelium. 10 Vy i Boh ste sved­kami, ako zbožne, spravod­livo a bez­úhon­ne sme sa správali k vám veriacim. 11 Viete dob­re, že sme každého z vás ako otec svoje deti 12 na­pomínali, po­vzbudzovali a za­prisahávali, aby ste vied­li život dôs­toj­ný Boha, ktorý vás po­voláva do svoj­ho kráľov­stva a slávy. 13 A pre­to aj my ne­pres­taj­ne ďakujeme Bohu, že keď ste prijali Božie slovo, ktoré ste počuli od nás, nie ako ľud­ské slovo, ale ako Božie slovo — akým na­ozaj je. Ono pôsobí vo vás veriacich. 14 Veď vy, bratia, na­podobňujete Božie cir­kvi, ktoré sú v Kristovi Ježišovi v Judsku. Veď aj vy ste vy­tr­peli od svojich krajanov to is­té, čo oni od Židov, 15 ktorí za­bili aj Pána Ježiša i prorokov a aj nás prena­sledovali. Bohu sa ne­páčia a sú v nepriateľstve so všet­kými ľuďmi. 16 Nám bránia kázať po­hanom, aby boli spasení. Tak iba ne­us­tále na­pĺňajú mieru svojich hriechov. Už sa však na nich ukazuje konečný Boží hnev. Pavlova túžba navštíviť cirkev17 Bez vás, bratia, sme načas osireli, aj keď to bolo na­krát­ko a iba tvárou, no nie srd­com —, tým viac sme sa s veľkou túžbou usilovali vidieť vašu tvár. 18 Chceli sme totiž prísť k vám, ja, Pavol, raz i druhý raz, ale satan nám to pre­kazil. 19 Veď kto je naša nádej alebo radosť, alebo veniec chvály pred naším Pánom Ježišom pri jeho príchode, nie práve vy? 20 Áno, vy ste naša sláva i radosť.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček