Ekumenický1. Samuelova25

Kde kúpiť Bibliu

Tla­če­nú ver­ziu
naj­ak­tu­ál­nej­šie­ho eku­me­ni­cké­ho
pre­kla­du Biblie
kú­pi­te napr.:
tu ale­bo tu

1. Samuelova

Nábal a Abígajil1 Keď Samuel zo­mrel, zhromaždil sa celý Iz­rael a oplakával ho. Po­chovali ho v jeho dome v Ráme. Dávid po­tom vstal a od­išiel na púšť Páran. 2 Tam v Maóne bol veľmi bohatý muž, ktorý mal hos­podár­stvo v Karmeli. Mal tritisíc oviec a tisíc kôz a vtedy bol práve v Karmeli pri strihaní svojich oviec. 3 Ten muž sa volal Nábal a jeho žena Abígajil. Kým žena bola veľmi roz­um­ná a pek­ná, muž bol surovec hrubého správania; bol to Kálebovec. 4 Keď sa Dávid na púšti do­zvedel, že Nábal strihá svoje ov­ce, 5 dal desiatim mláden­com príkaz: Vy­j­dite do Kar­mela a po­zdrav­te odo mňa Nábala. 6 Môj­mu bratovi zaželaj­te: Maj sa dob­re, i tvoj dom, i všet­ko, čo je tvoje! 7 Počúvam, že máš práve strihačov. Tvoji pas­tieri sa donedáv­na zdržovali pri nás. Ni­kdy sme im ne­ub­lížili a nič sa im ne­stratilo po celý čas ich po­bytu v Karmeli. 8 Spýtaj sa svojich pas­tierov a po­vedia ti! Nech si zís­kajú tvoju nák­lon­nosť. Pri­chádzame vo vhod­nom čase. Ob­daruj, prosím, svojich služob­níkov a svoj­ho syna Dávida niečím, čo máš poruke. 9 Dávidovi mláden­ci prišli, pred­nies­li všet­ky tie slová Nábalovi a čakali. 10 Nábal sa však na Dávidových služob­níkov osopil: Kto je Dávid a kto Izajov syn? Dnes je mnoho sluhov, čo ušli od svojich pánov. 11 Mám azda vziať svoj chlieb, vodu a mäso zo za­bitého stáda, čo je pri­pravené pre strihačov, a dať mužom, o ktorých ani ne­viem, od­kiaľ sú? 12 Dávidovi mláden­ci sa vy­dali na spiatočnú ces­tu. Pri svojom ná­vrate mu vy­rozp­rávali všet­ko, čo sa stalo. 13 Dávid pri­kázal družine: Nech si každý pri­páše meč. Všet­ci vrátane Dávida si teda pri­pásali meč. Za Dávidom kráčalo okolo štyris­to mužov a dve­sto ich zo­stalo pri výs­troji. 14 Ktosi z mládencov však Nábalovu ženu Abígajil upozor­nil: Len si po­váž! Dávid nechal po po­sloch po­zdraviť nášho pána z púšte, ale ten ich od­bil. 15 Tí muži sa k nám správali veľmi slušne. Ne­obťažovali nás a po celý čas, čo sme pop­ri nich na poli chodievali, nič sa nám ne­stratilo. 16 Po celý čas, čo sme pri nich pás­li ov­ce, nám boli vo dne i v noci hrad­bou. 17 Dô­klad­ne teda po­uvažuj, čo urobíš, lebo o záhube nášho pána a celej jeho rodiny sa už roz­hod­lo. On je však taký zloduch, že sa s ním nedá rozp­rávať. 18 Abígajil vzala rých­lo dve­sto chlebov, dva mechy vína, päť pri­pravených oviec, päť mier praženého zrna, sto hrúd sušených hrozienok i dve­sto figových koláčov. Naložila to na os­ly. 19 Sluhom pri­kázala: Choďte vo­pred, ja pôj­dem za vami. Svoj­mu mužovi Nábalovi to však ne­oz­námila. 20 Keď išla na oslovi a schádzala krytá vr­chom, oproti nej práve zo­stupoval Dávid a jeho muži, takže sa s nimi stret­la. 21 Dávid práve hovoril: Veru som nadar­mo strážil všet­ko, čo má Nábal na púšti. Zo všet­kého, čo má, sa mu nič ne­stratilo. Od­platil sa mi zlým za dob­ré. 22 Nech Boh po­tres­ce ne­priateľov Dávida a nech ešte pri­dá, ak zo všet­kých Nábalových osôb mužs­kého rodu nie­koho ponechám do rána. 23 Keď Abígajil zbadala Dávida, rých­lo zo­sad­la z osla, pad­la pred ním na tvár a po­klonila sa po zem. 24 Hodila sa mu k nohám a vravela: Môj pane, ja sama som na vine. Do­voľ pre­hovoriť tvojej služob­nici, vy­počuj jej slová. 25 Nech si, prosím, môj pán nič nerobí z toho naničhod­níka. Je taký, ako naz­načuje jeho meno. Volá sa Nábal a bláz­nov­stvo je v ňom. Ja však, tvoja služob­nica, som ne­videla mláden­cov, ktorých si po­slal, môj pane. 26 Teraz však, môj pane, skutočnosť je taká, že ti Hos­podin pre­kazil spáchať vraždu, aby si si sám vy­bavoval veci. Nech sú teda ako Nábal tvoji ne­priatelia aj tí, čo sa snažia za­hubiť môj­ho pána. 27 Prij­mi teraz ten­to dar, ktorý tvoja služob­nica prináša svoj­mu pánovi. Nech slúži na úžitok mláden­com, ktorí kráčajú v šľapajach môj­ho pána! 28 Od­pusť trúfalosť svojej služob­nice! Hos­podin určite po­staví trvalý dom môj­mu pánovi, lebo vedie Hos­podinove boje a za celý čas tvoj­ho účin­kovania sa nenašlo na tebe nič zlého. 29 Keby sa ťa nie­kto od­vážil prena­sledovať alebo ti siahať na život, tvoj život bude pojatý do zväz­ku živých u Hospodina, tvoj­ho Boha. Život tvojich ne­priateľov bude odm­rštený ako z praku. 30 Keď po­tom spl­ní Hos­podin môj­mu pánovi všet­ko to dob­ré, čo o tebe po­vedal, ustanoví ťa za voj­vod­cu nad Iz­raelom. 31 Ne­musíš sa znepokojovať ani si vy­čítať, že si prelial krv, aby si tak môj pán po­mohol. Keď Hos­podin pre­ukáže môj­mu pánovi dob­ro, spomeň si na svoju služob­nicu. 32 Dávid od­povedal Abígajil: Nech je zvelebený Hos­podin, Boh Iz­raela, ktorý mi ťa dnes po­slal oproti, 33 nech je požeh­naná tvoja roz­vážnosť, požeh­naná buď aj ty sama, že si ma dnes od­radila od úmys­lu preliať krv a tak si po­môcť. 34 Hos­podin, Boh Iz­raela, mi pre­kazil zámer ub­lížiť ti. Keby si nebola hneď prišla a ne­vyšla mi oproti, cel­kom iste by Nábalovi nezos­tal ni­kto z mužského rodu. 35 Dávid od nej prijal prinesený dar a po­vedal jej: Choď po­koj­ne domov. Vy­počul som ťa a beriem na teba ohľad. 36 Keď prišla Abígajil k Nábalovi, práve poriadal vo svojom dome hos­tinu, podob­nú kráľov­skej. Mal dob­rú náladu a veľmi sa opil. Pre­to mu až do ran­ného svitu nič ne­povedala. 37 Ráno, keď Nábal vy­triez­vel z opojenia, jeho žena mu vy­rozp­rávala, čo sa stalo. Zrazu mu v hrudi zlyhalo srd­ce a stuh­lo na kameň. 38 Asi o desať dní Hos­podin za­siahol Nábala, takže zo­mrel. 39 Keď sa Dávid do­počul o Nábalovej smr­ti, zvolal: Nech je zvelebený Hos­podin, ktorý roz­riešil spor pre urážku, ktorú vy­slovil Nábal, a že svoj­mu služob­níkovi za­bránil spáchať zločin. Tým vrátil Hos­podin Nábalovu zlobu na jeho vlast­nú hlavu. Dávid vy­slovil Abígajil svoje prianie vziať si ju za ženu. 40 Dávidovi služob­níci prišli k Abígajil do Kar­mela a po­vedali jej: Po­siela nás k tebe Dávid, chce si ťa vziať za ženu. 41 Ona vstala, po­klonila sa tvárou po zem a po­vedala: Tvoja služob­nica je tu ako slúžka, pri­pravená umývať nohy služob­níkom svoj­ho pána. 42 Abígajil rých­lo vstala, vy­sad­la na os­la, v sprievode svojich piatich slúžok na­sledovala po­slov Dávida a stala sa jeho ženou. 43 Dávid sa oženil aj s Achínoam z Jezreela a obe sa stali jeho ženami. 44 Saul dal svoju dcéru Míkal, Dávidovu ženu, Pal­tímu, synovi Lajišov­mu, ktorý bol z Gallímu.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček