Ekumenický › 1. Kráľov › 3

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Šalamúnov sen v Gibeóne1 Šalamún vstúpil do príbuzen­stva s faraónom, egypt­ským kráľom. Vzal si za ženu faraónovu dcéru, a kým nedokončil vý­stav­bu svoj­ho paláca, Hos­podinov­ho chrámu, hradieb okolo Jeruzalema, pri­viedol ju do Dávidov­ho mes­ta. 2 Ľud však prinášal obety na výšinách, lebo do­vtedy nebol ešte vy­budovaný dom Hos­podinov­mu menu. 3 Šalamún miloval Hos­podina. Riadil sa ustanoveniami svoj­ho otca Dávida, ale prinášal a pálil kadid­lo na výšinách. 4 Raz prišiel kráľ obetovať do Gibeónu, lebo to bola naj­výz­nam­nejšia výšina. Na tamojšom ol­tári obetoval Šalamún tisíc spaľovaných obiet. 5 V Gibeóne sa mu v noci vo sne zjavil Hos­podin. Boh mu po­vedal: Žiadaj si, čo ti mám dať! 6 Šalamún od­povedal: Ty si pre­ukázal veľkú priazeň svoj­mu služob­níkovi Dávidovi, môj­mu ot­covi, lebo chodil pred tebou ver­ne, správal sa k tebe spravod­livo a čest­ne. Za­choval si mu túto veľkú priazeň, keď si mu dal syna, ktorý dnes sedí na jeho tróne. 7 Nuž teda, Hos­podin, môj Bože, ty si ustanovil svoj­ho služob­níka za kráľa po mojom ot­covi Dávidovi. Ja som však mladý muž a ne­viem vlád­nuť. 8 Tvoj služob­ník žije medzi tvojím ľudom, ktorý si si vy­volil, ľudom takým počet­ným, že ho ne­možno pre množs­tvo spočítať ani zrátať. 9 Ob­daruj svoj­ho služob­níka schop­nosťou spravovať tvoj ľud a roz­lišovať medzi dob­rým a zlým. Kto by inak mohol spravovať ten­to taký mohut­ný ľud?! 10 Pánovi sa páčilo, že si Šalamún práve toto žiadal. 11 Boh mu po­vedal: Pre­tože si žiadal toto, a nie dl­hý vek, ani bohat­stvo, ani život svojich ne­priateľov, ale si si žiadal roz­vahu pri spravovaní, 12 urobím teda podľa tvojich slov. Dávam ti múd­re a roz­vážne srd­ce, takže tebe podob­nému nebolo pred tebou a nebude ani po tebe. 13 Dám ti aj to, o čo si nežiadal: bohat­stvo a slávu, aby sa ti po celý život ni­kto spomedzi kráľov ne­vyrov­nal. 14 Ak budeš chodiť po mojich ces­tách, za­chovávať moje ustanovenia a moje príkazy, ako to robil tvoj otec Dávid, predĺžim ti aj vek. 15 Nato sa Šalamún pre­budil. Bol to iba sen. Po­tom od­išiel do Jeruzalema, za­stal pred ar­chou Pánovej zmluvy, priniesol spaľované obety i obety spoločen­stva a pre všet­kých svojich služob­níkov pri­pravil hos­tinu. Šalamúnov súd16 Raz prišli ku kráľovi dve ne­vies­t­ky a po­sadili sa pred neho. 17 Jed­na po­vedala: Ó, pane môj, ja a táto žena bývame v jednom dome. Ja som pri nej v dome porodila. 18 Na tretí deň po mne porodila aj táto žena. Boli sme samy. Ok­rem nás dvoch nebol s nami v dome ni­kto iný. 19 Syn tej­to ženy však v noci zo­mrel, lebo ho priľah­la. 20 O polnoci, kým tvoja služob­nica spala, ona vstala, od­tiah­la mi od boku syna a uložila si ho do lona. Svoj­ho mŕt­veho syna však vložila mne do lona. 21 Keď som ráno vstala nadojčiť si syna, bol už mŕt­vy. Ráno som si ho lepšie pre­zrela a zis­tila som, že to nie je môj syn, ktorého som porodila. 22 Druhá žena však tvr­dila: To nie! Môj syn je ten živý a tvoj syn ten mŕt­vy. Táto zase vravela: Čoby! Tvoj syn je ten mŕt­vy a môj syn ten živý. Tak sa hádali pred kráľom. 23 Kráľ uvažoval: Táto tvr­dí: Ten­to živý je môj syn a ten mŕt­vy tvoj. Tam­tá zase hovorí: To nie! Ten­to mŕt­vy je tvoj a ten živý môj. 24 Kráľ pri­kázal: Dones­te mi meč! Prinies­li meč pred kráľa. 25 Nato po­vedal kráľ: Rozot­nite to živé dieťa na dvoje a daj­te polo­vicu jed­nej i druhej! 26 Tu zvolala žena, ktorej ten živý syn pat­ril. Kráľovi po­vedala, pre­tože sa v nej oz­val materin­ský súcit k vlastnému synovi: Pane môj, daj­te jej to živé dieťa a nezabíjaj­te ho! Tá druhá však po­vedala: Rozot­nite ho, nech nebude ani moje, ani tvoje! 27 Kráľ roz­hodol: Živé dieťa daj­te tej­to a nezabíjaj­te ho! Ona je jeho mat­ka. 28 Keď sa celý Iz­rael do­zvedel o rozsudku, ktorý vy­niesol kráľ, vážili si kráľa, lebo videli, že pri výkone práva je v ňom Božia múd­rosť.