Ekumenický › 1. Kráľov › 20

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Achábove vojny so Sýriou1 Sýr­sky kráľ Ben-Hadad zhromaždil celé svoje voj­sko. Bolo s ním trid­saťd­va kráľov, kone a bojové vozy. Dal sa na po­chod, obľahol Samáriu a dobýjal ju. 2 K izraelskému kráľovi Achábovi vy­strojil po­slov do mes­ta s odkazom: 3 Tak­to vraví Ben-Hadad: Tvoje strieb­ro a tvoje zlato sú moje. Mne pat­ria i tvoje ženy a obľúbení synovia. 4 Iz­rael­ský kráľ od­povedal: Sú­hlasím s tebou, pane môj, kráľu! Pat­rím ti so všet­kým, čo mám. 5 Po­slovia prišli znovu s požiadavkou: Toto si žiada Ben-Hadad: Doručil som ti od­kaz, aby si mi vy­dal svoje strieb­ro, svoje zlato, svoje ženy a svojich synov. 6 Zaj­tra teda o tomto čase pošlem k tebe svojich služob­níkov, ktorí vy­konajú pre­hliad­ku tvoj­ho domu i domov tvojich služob­níkov. Všet­ko, čo sa im za­páči, zhabú a vez­mú. 7 Iz­rael­ský kráľ zvolal všet­kých starších krajiny a po­vedal: Po­súďte sami a uznáte, že chys­tá čosi nekalé. Veď po­siela ku mne po moje ženy, mojich synov, po moje strieb­ro i zlato, a ja som mu to ne­odop­rel. 8 Všet­ci starší a všetok ľud mu od­porúčali: Ne­pos­lúch­ni a nedovoľ! 9 Nato po­vedal Ben-Hadadovým po­slom: Od­kážte môj­mu pánovi, kráľovi: Na všet­ko, čo si pôvod­ne od svoj­ho služob­níka žiadal, pri­stávam. No túto požiadav­ku spl­niť ne­môžem. Po­slovia šli zaniesť od­poveď. 10 Ben-Hadad mu od­kázal: Nech ma bohovia po­tres­tajú, ako chcú, ak zo Samárie zo­stane as­poň toľko prachu, aby sa ušlo za hr­sť každému z ľudu, čo ma na­sleduje. 11 Iz­rael­ský kráľ od­vetil: Ne­pat­rí sa predčas­ne sa chváliť víťazs­tvom. 12 Keď to kráľ pri popíjaní s kráľmi v stanoch počul, dal svojim služob­níkom po­vel k nástupu. Tak na­stúpili proti mes­tu. 13 Zrazu pri­stúpil k izraelskému kráľovi Achábovi akýsi prorok a po­vedal: tak­to vraví Hos­podin: Vidíš celý ten mohut­ný dav? Ešte dnes ti ho vy­dám do rúk, aby si vedel, že ja som Hos­podin. 14 Acháb sa ho spýtal: Kto sa toho uj­me? Od­povedal: Tak­to vraví Hos­podin: Mladé mužs­tvo krajových hod­nos­tárov! Ďalej sa spýtal: Kto má zaútočiť? Po­vedal: Ty! 15 Nato vy­konal pre­hliad­ku mladého mužs­tva krajových hod­nos­tárov. Bolo ich dve­stot­rid­saťd­va. Po nich vy­konal pre­hliad­ku všet­kého ľudu. Všet­kých Iz­raelitov bolo sedem­tisíc. 16 Vy­razili na polud­nie. Ben-Hadad už opojený popíjal v stanoch s tridsiatimi dvoma kráľmi, ktorí mu prišli na po­moc. 17 Najprv vy­razilo mladé mužs­tvo krajových hod­nos­tárov. Keď vy­slal Ben-Hadad hliad­ku, tá mu hlásila, že akísi muži vy­šli zo Samárie. 18 Po­vedal: Zaj­mite ich živých, či už vy­šli rokovať o mieri, alebo vy­tiah­li do boja. 19 Z mesta vy­tiah­li títo: mladé mužs­tvo krajových hod­nos­tárov a za nimi voj­sko. 20 Každý zrazil svoj­ho protiv­níka, na čo sa Sýrčania dali na útek. Iz­raeliti ich prena­sledovali. Sýr­sky kráľ Ben-Hadad sa za­chránil na koni i s jazdcami. 21 Vtedy vy­razil iz­rael­ský kráľ, vy­radil mu kone i vozy a spôsobil Sýrčanom ťažkú porážku. 22 Ten prorok pri­stúpil k izraelskému kráľovi a po­vedal mu: Choď, vy­zb­roj sa a po­uvažuj, čo by si mal robiť, keď tak­to o rok vy­tiah­ne proti tebe sýr­sky kráľ. 23 Sýr­skeho kráľa pre­sviedčali jeho služob­níci: Porazili nás, lebo majú boha vr­chov. Ak budeme proti nim bojovať na rovine, zvíťazíme my! 24 Urob toto opat­renie: Po­zbav každého z tých kráľov velenia a na ich mies­to do­saď ich zá­stup­cov. 25 Do­plň si voj­sko o počet pad­lých, podob­ne do­plň i kone a vozy. Po­tom budeme proti nim bojovať na rovine. Iste zvíťazíme. Po­slúchol ich a tak aj urobil. Víťazstvo Izraela pri Aféku26 Na prelome roka zver­boval Ben-Hadad Sýrčanov a vy­pravil sa do Aféku bojovať proti Iz­raelu. 27 Iz­raeliti sa zoradili, zásobili sa po­travou a pri­pravili sa na protiútok. Iz­raeliti sa utáborili proti nim ako dve malé stáda kôz, kým Sýrčania za­plavili zem. 28 Tu pri­stúpil Boží muž a po­vedal iz­rael­skému kráľovi: Tak­to vraví Hos­podin: Pre­tože sú Sýrčania pre­svedčení, že Hos­podin je bohom vr­chov, a nie i bohom rovín, vy­dám ti ten­to mohut­ný dav do moci a spoz­náte, že ja som Hos­podin. 29 Tak táborili oproti sebe sedem dní. Na sied­my deň sa však roz­pútal boj a Iz­raeliti za jediný deň po­bili stotisíc sýr­skych pešiakov. 30 Tí, čo zo­stali, utekali do mes­ta Aféku, ale na dvad­saťtisíc z nich sa zrútili hrad­by. Ben-Hadad utiekol, do­stal sa do mes­ta, do taj­ného ú­krytu. 31 Jeho služob­níci mu hovorili: Počuli sme, že králi domu iz­rael­ského sú milo­sr­d­ní. Na­saďme si na bed­rá vrecovinu a na hlavy po­vráz­ky a vy­j­dime k izraelskému kráľovi. Možno ti daruje život. 32 Na­sadili si teda na bed­rá vrecovinu a na hlavy po­vráz­ky, prišli k izraelskému kráľovi a po­vedali: Tvoj služob­ník Ben-Hadad ti od­kazuje: Daruj mi, prosím, život. A on od­vetil: Či ešte žije? Je mojím bratom! 33 Tí muži to po­kladali za dob­ré znamenie od neho, ih­neď vy­užili a po­vedali: Ben-Hadad je tvojím bratom! Pri­kázal: Choďte a pri­veďte ho! Ben-Hadad k nemu prišiel a on ho vy­sadil na voz. 34 Po­vedal mu: Mes­tá, ktoré môj otec vzal tvoj­mu ot­covi, ti vrátim. Môžeš si v Damasku zriadiť tr­hové ulice, tak ako kedysi môj otec v Samárii. Acháb od­vetil: Na zá­klade zmluvy ťa pre­pus­tím. Uzav­rel s ním teda zmluvu a pre­pus­til ho. 35 Ktosi z prorockej družiny požiadal na popud Hos­podina svoj­ho priateľa: Do­kalič ma! Ten muž ho však od­mietol do­kaličiť. 36 Po­vedal mu: Pre­tože si ne­pos­lúchol Hos­podinov hlas, len čo odo mňa odídeš, za­dlávi ťa lev. Keď od neho od­išiel, naďabil naň lev a za­bil ho. 37 Po­tom vy­hľadal iného muža a po­vedal mu: Do­kalič ma! Ten muž ho poriad­ne do­kaličil a doráňal. 38 Prorok šiel a po­stavil sa kráľovi do ces­ty. Aby ho ne­poz­nali, za­kryl si pás­kou oči. 39 Keď tade pre­chádzal kráľ, skríkol na neho: Tvoj služob­ník šiel do boja. Tu ktosi vy­bočil, pri­viedol ku mne akéhosi muža a pri­kázal: Toh­to muža stráž! Ručíš mi za neho vlast­ným životom alebo mi za­platíš talent strieb­ra. 40 Hoci sa mu tvoj služob­ník všemožne venoval, zrazu ho nebolo. Iz­rael­ský kráľ mu po­vedal: Vy­niesol si tým sám nad sebou roz­sudok. 41 Ten si však rých­lo str­hol pás­ku z očí a iz­rael­ský kráľ spoz­nal, že pat­rí k prorokom. 42 Po­vedal mu: Tak­to vraví Hos­podin: Pre­tože si pre­pus­til muža, ktorého som určil na hubiacu kliat­bu, od­pykáš si to za neho a tvoj ľud za jeho ľud. 43 Nato od­išiel iz­rael­ský kráľ mr­zutý a pod­ráždený. Tak prišiel do Samárie.