Ekumenický › 1. Kráľov › 13

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Proroctvo proti bételskému oltáru1 Práve vtedy, keď Járobeám stál pri ol­tári, aby vy­konal kadid­lovú obetu, prišiel z Judska do Bétela Boží muž s odkazom od Hos­podina. 2 Na Hos­podinov po­kyn zvolal proti ol­táru: Ol­tár, ol­tár! Tak­to vraví Hos­podin: Dávidov­mu domu sa narodí syn menom Joziáš. Ten bude na tebe obetovať kňazov z výšin, ktorí budú na tebe konať kadid­lové obety. Ba aj ľud­ské kos­ti budú na tebe páliť. 3 Zároveň dal aj znamenie. Toto bude znamením, že hovoril Hos­podin: Ol­tár sa roz­trh­ne a popol z neho sa vy­sype. 4 Keď kráľ Járobeám počul hroz­bu Božieho muža, ktorú vy­slovil proti bétel­skému ol­táru, po­hrozil mu od ol­tára a pri­kázal: Chyťte ho! No ruka, ktorou sa vy­hrážal, mu stuh­la, takže ju ne­mohol pri­pažiť. 5 Vtom sa roz­tr­hol ol­tár a popol z neho sa vy­sypal podľa znamenia, ktoré na Hos­podinov po­kyn dal Boží muž. 6 Tu sa oz­val kráľ a Božiemu mužovi po­vedal: Pros svoj­ho Boha, Hos­podina, o zhovievavosť a po­mod­li sa za mňa, aby som ruku mohol pri­pažiť. Boží muž prosil Hos­podina o zhovievavosť. Kráľ mohol po­tom ruku pri­pažiť a mal ju ako pred­tým. 7 Nato po­vedal kráľ Božiemu mužovi: Voj­di so mnou do domu, občer­stvíš sa a ja sa ti od­mením. 8 Boží muž však po­vedal kráľovi: Ne­pôj­dem s tebou ani za polo­vicu tvoj­ho domu. Na tom­to mies­te ne­smiem jesť chlieb ani piť vodu. 9 V Hospodinovom slove som do­stal príkaz: Ne­smieš jesť chlieb ani piť vodu, ani sa vrátiť predošlou ces­tou. 10 Od­išiel teda inou ces­tou a nie tou, ktorou prišiel do Bétela. Boží muž a prorok11 V Bételi býval is­tý starý prorok. Jeho synovia prišli a vy­rozp­rávali mu všet­ko, čo v ten deň vy­konal v Bételi Boží muž, aj slová, ktoré po­vedal kráľovi. Keď to vy­rozp­rávali svoj­mu ot­covi, 12 ten sa ich spýtal: Ktorou ces­tou od­išiel? Synovia mu ukázali ces­tu, ktorou od­išiel Boží muž, čo prišiel z Judska. 13 Nato po­vedal svojim synom: Osed­laj­te mi os­la! Keď mu ho osed­lali, vy­sadol naň 14 a od­išiel za Božím mužom. Našiel ho sedieť pod dubom a spýtal sa ho: Ty si ten Boží muž, čo prišiel z Judska? Od­povedal: Áno! 15 Vy­zval ho: Poď so mnou domov niečo si zajesť. 16 On na­to: Ne­smiem sa s tebou vrátiť ani s tebou ísť. Na tom­to mies­te ne­smiem s tebou jesť chlieb ani piť vodu, 17 lebo som od Hos­podina do­stal príkaz: Nebudeš tam jesť chlieb ani piť vodu, ani sa ne­vrátiš ces­tou, ktorou si prišiel. 18 On mu však po­vedal: Ja som tiež prorok ako ty a an­jel ma na po­kyn Hos­podina oslovil: Pri­veď ho späť do svoj­ho domu, nech si zaje chleba a na­pije sa vody. Luhal mu. 19 Vrátil sa teda s ním, jedol v jeho dome chlieb a na­pil sa vody. 20 Ako tak sedeli za stolom, Hos­podin oslovil proroka, ktorý ho pri­viedol späť. 21 Ten zvolal na Božieho muža, ktorý prišiel z Judska: Tak­to vraví Hos­podin: Pre­tože si sa vzop­rel Hos­podinov­mu roz­kazu a nedod­ržal si zákaz, ktorý ti dal Hos­podin, tvoj Boh, 22 ale si sa vrátil, jedol si chlieb a pil vodu na mies­te, o ktorom som ti hovoril, že tam ne­smieš jesť chlieb a piť vodu, nedos­tane sa tvoje mŕt­ve telo do hrobu tvojich ot­cov. 23 Keď sa najedol a na­pil, osed­lal osla prorokovi, ktorého vrátil z cesty. 24 Keď od­išiel, stretol ho na ces­te lev a usmr­til ho. Jeho mŕt­vola ležala na ces­te a osol i lev stáli vedľa nej. 25 Práve šli okolo nejakí muži a uzreli mŕt­volu na ces­te a vedľa nej stáť leva. Šli a vy­rozp­rávali to v meste, kde býval starý prorok. 26 Keď sa to do­počul prorok, ktorý ho vrátil z cesty, po­vedal: Je to Boží muž, ktorý sa vzop­rel Hos­podinov­mu roz­kazu. Hos­podin ho pre­to vy­dal na­pos­pas levovi. Ten ho roz­tr­hal a usmr­til podľa slova, ktoré mu dal Hos­podin. 27 Po­tom pri­kázal svojim synom: Osed­laj­te mi os­la! Keď mu ho osed­lali, 28 od­išiel a našiel mŕt­volu ležať na ces­te. Osol i lev stáli vedľa mŕt­voly. Lev nezožral mŕt­volu ani neroz­tr­hal os­la. 29 Prorok zdvihol mŕt­volu Božieho muža, naložil ju na osla a od­viezol späť. Tak prišiel starý prorok do mes­ta, aby ho oplakal a po­choval. 30 Jeho mŕt­ve telo uložil do svoj­ho vlast­ného hrobu a žialil nad ním: Ach, brat môj! 31 Po poh­rebe po­vedal svojim synom: Keď zo­mriem, po­chovaj­te ma do hrobu, v ktorom je po­chovaný Boží muž. Moje kos­ti uložte vedľa jeho kos­tí. 32 Určite sa spl­ní hroz­ba, ktorú pri­volal na príkaz Hos­podina proti bétel­skému ol­táru a proti všet­kým svätyniam na výšinách, čo sú v mestách Samárie. 33 Ani po tej­to udalos­ti sa Járobeám ne­od­vrátil od svojej zlej ces­ty, ale znovu do­sadzoval spomedzi ľudu kňazov pre výšiny. Kto mal záujem, tomu zveril úrad kňaza na výšinách. 34 Tým­to sa pre­hrešil dom Járobeámov a musel byť zničený a vy­hladený z povrchu zeme.