Ekumenický › 1. Kráľov › 11

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Šalamúnovo modlárstvo1 Kráľ Šalamún miloval mnohé cudzin­ky: faraónovu dcéru, Moábčan­ky, Amónčan­ky, Edómčan­ky, Sidončan­ky, Chetit­ky. 2 Po­chádzali z národov, o ktorých vy­dal Hos­podin Iz­raelitom zákaz: Ne­stýkaj­te sa s nimi a ony nech sa ne­stýkajú s vami. Moh­li by na­kloniť vaše srd­ce k svojim bohom. Šalamún k nim prilipol lás­kou. 3 Mal sedem­sto urodzených žien a tri­sto vedľajších žien. Jeho ženy mu od­vrátili srd­ce. 4 Keď Šalamún zo­starel, ženy v ňom vzbudili taký záujem o iné božs­tvá, že pre­stal byť plne od­daný svoj­mu Bohu Hos­podinovi, ako bol jeho otec Dávid. 5 Šalamún chodil za Aštar­tou, bohyňou Sidončanov, za Mil­kómom, ohav­nosťou Amónčanov. 6 Robil to, čo sa priečilo Hos­podinovi, a ne­na­sledoval na­pl­no Hos­podina ako jeho otec Dávid. 7 Vtedy po­stavil Šalamún na vr­chu oproti Jeruzalemu výšinu Kemóšovi, ohave Moábčanov a Molochovi, ohave Amónčanov. 8 To is­té urobil pre všet­ky svoje ženy cudzin­ky, ktoré prinášali svojim božs­tvám kadid­lové a iné obety. 9 Hos­podin sa roz­hneval na Šalamúna, pre­tože sa srd­com od­klonil od neho, Boha Iz­raela, ktorý sa mu dvak­rát zjavil, 10 a za­kázal mu chodiť za inými boh­mi. Ale on nezachoval, čo Hos­podin pri­kázal. 11 Hos­podin po­vedal Šalamúnovi: Pre­tože sa ti stalo, že nezachovávaš moju zmluvu a moje ustanovenia, ktoré som ti pri­kázal, musím ti odňať kráľov­stvo a dať ho tvoj­mu služob­níkovi. 12 Pre tvoj­ho otca Dávida to síce ne­urobím, kým žiješ, ale od­nímem z neho za vlády tvoj­ho syna. 13 Ani jemu však ne­vez­mem celé kráľov­stvo. Jeden kmeň ponechám tvoj­mu synovi pre môj­ho služob­níka Dávida a Jeruzalem, ktorý som si vy­volil. Šalamúnovi nepriatelia14 Hos­podin vzbudil Šalamúnovi protiv­níka v Edómčanovi Hadadovi, ktorý po­chádzal z edómskeho kráľov­ského rodu. 15 Za Dávidov­ho po­bytu v Edóme sa vy­bral veliteľ voj­ska Jóab po­chovať pad­lých, pričom po­bil všet­kých mužov v Edómsku. 16 Jóab tam totiž s celým Iz­raelom po­budol šesť mesiacov, kým ne­vyhubil všet­kých mužov v Edómsku. 17 Hadad však ušiel s niektorými Edómčan­mi zo služob­níkov svoj­ho otca a od­išiel do Egyp­ta. Hadad bol vtedy len chlapček. 18 Keď sa po­hli z Midjánu, prišli do Páranu a pri­brali si tamojších mužov. Po­tom prišli do Egyp­ta k egyptskému kráľovi, faraónovi. Ten mu po­skytol prís­trešie, za­bez­pečil stravu a pri­delil mu pôdu. 19 Hadad si zís­kal značnú priazeň u faraóna, takže mu dal za ženu manžel­kinu ses­tru, ses­tru vznešenej pani Tach­penes. 20 Tach­penesina ses­tra mu porodila syna Genubata. Tak sa do­stal Genubat do faraónov­ho domu medzi faraónových synov. 21 Hadad sa v Egypte do­počul, že sa Dávid uložil k svojim ot­com a že zo­mrel i veliteľ voj­ska Jóab. Hadad požiadal faraóna: Do­voľ mi odísť do svojej krajiny. 22 Faraón sa spýtal: Čo ti u mňa chýba, že zrazu chceš odísť do svojej krajiny? Od­povedal: Nič. No aj tak ma pre­pusť. 23 Boh vzbudil Šalamúnovi ďalšieho protiv­níka v Eljádovom synovi Rezónovi, ktorý ušiel od svoj­ho pána Hadad-Ezera, kráľa Cóby. 24 Ob­klopil sa mužs­tvom a stal sa veliteľom záškod­níkov. Keď ich Dávid nivočil, od­išli do Damas­ku, kde sa usadili a tam i vlád­li. 25 Spolu s hrozbou, ktorú pred­stavoval Hadad, sa stal po celú Šalamúnovu vládu protiv­níkom Iz­raela. Staval sa voči Iz­raelu ne­priateľs­ky a vládol nad Sýri­ou. Járobeámov odboj26 Aj Járobeám, syn Nebatov, Ef­raťan z Cerédy, ktorého ovdovená mat­ka sa volala Cerua, Šalamúnov služob­ník, sa vzbúril proti kráľovi. 27 Vzburu proti kráľovi pod­nietila táto okol­nosť: Šalamún budoval Mil­lo a za­hŕňal prie­hl­beň v meste svoj­ho otca Dávida. 28 Járobeám bol veľmi schop­ný muž. Keď Šalamún videl, aký je ten mladík pracovitý, ustanovil ho za správ­cu nad všet­kou nútenou prácou Jozefov­ho domu. 29 Keď raz vy­šiel Járobeám z Jeruzalema, stretol ho na ces­te šíl­sky prorok Achija. Mal na sebe nový plášť. Na poli boli len oni dvaja. 30 Tu uchopil Achija nový plášť, čo mal na sebe, a roz­tr­hal ho na dvanásť kusov. 31 Járobeámovi po­vedal: Vez­mi si desať kusov, lebo tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Od­trh­nem kráľov­stvo od Šalamúna a tebe dám z neho desať kmeňov. 32 Zo všet­kých Iz­rael­ských kmeňov mu zo­stane len jeden. To pre môj­ho služob­níka Dávida a Jeruzalem, mes­to, ktoré som si vy­volil, zo všet­kých iz­rael­ských kmeňov. 33 Pre­tože ma opus­tili a uc­tievali sidon­skú bohyňu Aštar­tu, moáb­skeho boha Kemóša a amón­skeho boha Mil­kóma. Nechodili po mojich ces­tách a zaned­bávali to, čo uznávam za správ­ne, totiž moje ustanovenia a práv­ne pred­pisy; Šalamún konal ináč ako jeho otec Dávid. 34 Kráľov­stvo mu však z rúk ne­vy­trh­nem, ale ho ponechám doživot­ne kniežaťom, pre môj­ho služob­níka Dávida, ktorého som si vy­volil a ktorý za­chovával moje pri­kázania a ustanovenia. 35 Z rúk jeho syna však od­nímem kráľov­stvo s desiatimi kmeňmi a dám ho tebe. 36 Jeho synovi ponechám jeden kmeň, aby sa tak navždy uchovala svieca môj­mu služob­níkovi Dávidovi predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vy­volil, aby tam zo­stávalo moje meno. 37 Teba si však vez­mem, aby si vládol nad všet­kým, čo len chceš. Staneš sa kráľom nad Iz­raelom. 38 Ak po­slúch­neš všet­ko, čo ti pri­kážem, ak budeš chodiť po mojich ces­tách, konať to, čo uznávam za správ­ne, za­chovávať moje ustanovenia a moje príkazy, ako to robil môj služob­ník Dávid, zo­stanem s tebou a po­stavím ti trvalý dom, ako som po­stavil Dávidovi, a dám ti Iz­rael. 39 Po­korím tak síce Dávidovo po­tom­stvo, no nie navždy. 40 Šalamún sa po­kúšal Járobeáma usmr­tiť. Ten sa však vzchopil a ušiel do Egyp­ta k egyptskému kráľovi Šíšakovi. V Egypte zo­stal až do Šalamúnovej smr­ti. 41 Os­tat­né príbehy Šalamúnove, všet­ko, čo vy­konal, i jeho múd­rosť, sú za­písané v Knihe Šalamúnových kroník. 42 Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Iz­raelom štyrid­sať rokov. 43 Keď sa Šalamún uložil k svojim ot­com, po­chovali ho v meste jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Rechabeám.