Ekumenický › 1. Kráľov › 1

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Dávidova staroba1 Keď bol kráľ Dávid starý, v pokročilom veku, dávali na neho pri­krýv­ky, ale nezah­rial sa. 2 Služob­níci mu od­porúčali: Treba po­hľadať pre kráľa, nášho pána, panen­ské dievča, ktoré by ho ob­sluhovalo a opat­rovalo. Líhalo by pri ňom a tak by sa môj pán a kráľ za­hrial. 3 Hľadali teda pek­né dievča po celom území Iz­raela, až našli Šunémčan­ku Abíšag a pri­vied­li ju ku kráľovi. 4 To dievča bolo ne­obyčaj­ne krás­ne. Opat­rovalo a ob­sluhovalo kráľa, ale kráľ s ňou ne­ob­coval. Adónija chce byť kráľom5 Chag­gitin syn Adónija sa vy­statoval: Vlád­nuť budem ja! Za­ob­staral si bojové vozy, jazd­cov a päťdesiat mužov, ktorí behali pred ním. 6 Otec mu ni­kdy ne­vyčítal: Prečo to robíš? Bol pek­nej po­stavy a narodil sa po Ab­solónovi. 7 Mal do­hodu s Cerújiným synom Jóabom a s kňazom Eb­jatárom. Tí pod­porovali Adóniju. 8 No ani kňaz Cádok, ani Jehójadov syn Benája, ani prorok Nátan, ani Šimei, ani Rei, ani Dávidovi hr­dinovia neboli s Adónijom. 9 Adónija raz obetoval ov­ce, dobytok a vy­kŕmené teľce pri kameni Zóchelet, ktorý je pri prameni Rógel. Po­zval všet­kých svojich bratov, kráľových synov i všet­kých Júdov­cov v službe kráľa. 10 Proroka Nátana, Benáju, hr­dinov a svoj­ho brata Šalamúna však ne­poz­val. Šalamún na tróne11 Nátan po­vedal Šalamúnovej mat­ke Batšebe: Ne­počula si, že Chag­gitin syn Adónija sa bez vedomia nášho pána, Dávida, stal kráľom? 12 Poď teda, poradím ti, ako za­chrániš seba i svoj­ho syna Šalamúna. 13 Choď, záj­di ku kráľovi Dávidovi a spýtaj sa ho: Či kráľ, môj pán, ne­prisahal svojej služob­nici: Tvoj syn Šalamún bude po mne kráľom a on za­sad­ne na môj trón? Prečo sa stal teda kráľom Adónija? 14 Kým sa tam budeš zhovárať s kráľom, prídem za tebou a po­tvr­dím tvoje slová. 15 Nato sa Batšeba odo­brala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčan­ka Abíšag ho opat­rovala. 16 Batšeba úk­lonom po­zdravila kráľa. Kráľ sa spýtal: Čo si želáš? 17 Od­povedala mu: Pane môj, pri­sahal si pred­sa svojej služob­nici na svoj­ho Boha Hos­podina: Tvoj syn Šalamún sa stane po mne kráľom, on za­sad­ne na môj trón. 18 Teraz sa však stal kráľom Adónija a ty, môj pán a kráľ, o tom ani ne­vieš. 19 Obetoval množs­tvo dobyt­ka, vy­kŕmených teliec a oviec. Po­zval všet­kých kráľov­ských synov, kňaza Eb­jatára, veliteľa voj­ska Jóaba, no tvoj­ho služob­níka Šalamúna ne­poz­val. 20 K tebe sa upínajú oči celého Iz­raela, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto za­sad­ne ako ná­stup­ca na trón môj­ho pána a kráľa. 21 V prípade, že by sa môj pán a kráľ odo­bral k svojim ot­com, mňa a môj­ho syna Šalamúna budú po­kladať za hriešnikov. 22 Kým sa ešte zhovárala s kráľom, vstúpil prorok Nátan. 23 Kráľovi oznámili: Je tu prorok Nátan. Keď pred­stúpil pred kráľa, po­klonil sa mu tvárou po zem. 24 Nátan sa po­tom spýtal: Môj pán a kráľ, ty si to po­vedal: Adónija sa stane mojím ná­stup­com a za­sad­ne na môj trón? 25 Dnes totiž od­išiel dolu a obetoval množs­tvo dobyt­ka, vy­kŕmených teliec a oviec. Po­zval si všet­kých kráľov­ských synov, veliteľov voj­ska i kňaza Eb­jatára; tí tam v jeho prítom­nos­ti jedia, pijú a volajú: Nech žije kráľ Adónija! 26 Mňa však, tvoj­ho služob­níka, ani kňaza Cádoka, ani Jehójadov­ho syna Benáju, ani tvoj­ho služob­níka Šalamúna ne­poz­val. 27 Stalo sa tak azda z rozhodnutia môj­ho pána a kráľa? Svojich služob­níkov si ne­upovedomil o tom, kto má ako ná­stup­ca môj­ho pána a kráľa za­sad­núť na trón. 28 Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a po­vedal: Za­volaj­te mi Batšebu! Keď prišla pred kráľa, za­stala pred ním. 29 Kráľ prísažne vy­hlásil: Akože žije Hos­podin, ktorý ma vy­kúpil zo všet­kých mojich út­rap, 30 ešte dnes pre­sadím to, k čomu som sa ti za­viazal prísahou na Hos­podina, Boha Iz­raela, že mojím ná­stup­com, ktorý po mne za­sad­ne na môj trón, bude tvoj syn Šalamún. 31 Vtedy sa Batšeba po­klonila tvárou po zem, vzdala kráľovi poc­tu a zvolala: Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky! 32 Po­tom kráľ Dávid pri­kázal: Za­volaj­te mi kňaza Cádoka, proroka Nátana a Jehójadov­ho syna Benáju! Keď pred neho pred­stúpili, 33 kráľ im po­vedal: Vez­mite so sebou služob­níkov svoj­ho pána, vy­saďte môj­ho syna Šalamúna na mulicu a od­veďte ho dolu ku Gichónu. 34 Tam ho kňaz Cádok a prorok Nátan po­mažú za kráľa nad Iz­raelom. Nato za­trúb­te na roh a zvolaj­te: Nech žije kráľ Šalamún! 35 Vy pôj­dete za ním. On príde a za­sad­ne na môj trón na­mies­to mňa. Jeho som ustanovil za voj­vod­cu nad Iz­raelom a Júdom. 36 Jehójadov syn Benája od­povedal kráľovi: Amen! Tak roz­hodol Hos­podin, Boh môj­ho pána a kráľa. 37 Ako bol Hos­podin s mojím pánom a kráľom, nech je i so Šalamúnom a jeho trón nech vy­výši nad trón kráľa Dávida, môj­ho pána. 38 Kňaz Cádok, prorok Nátan, Jehójadov syn Benája, Kereťania a Peleťania zišli dolu, vy­sadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a od­vied­li ho ku Gichónu. 39 Kňaz Cádok vzal z posvätného stanu roh s olejom a Šalamúna po­mazal. Po­tom za­trúbili a všetok ľud volal: Nech žije kráľ Šalamún! 40 Všetok ľud ho na­sledoval, hral na píšťaly a radoval sa tak hlučne, že sa zem div neroz­puk­la. Potlačenie vzbury41 Počul to Adónija a všet­ci po­zvaní, čo boli s ním, práve vtedy, keď skončili hos­tinu. Keď Jóab počul zvuk trúby, spýtal sa: Prečo je toľko hluku v meste? 42 Ešte hovoril, keď zrazu prišiel Jonatán, syn kňaza Eb­jatára. Adónija mu po­vedal: Len poď, si pred­sa udat­ný muž a ne­sieš dob­rú správu. 43 Jonatán mu však od­vetil: Na­opak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil za kráľa Šalamúna. 44 Kráľ s ním po­slal kňaza Cádoka, proroka Nátana, Jehójadov­ho syna Benáju, Kereťanov a Peleťanov. Tí ho vy­sadili na kráľovu mulicu. 45 Kňaz Cádok s prorokom Nátanom ho pri Gichóne po­mazali za kráľa. Od­tiaľ sa narados­tení po­brali hore, takže sa celé mes­to vzrušilo. To bol ten hluk, čo ste počuli. 46 Šalamún už sedí na kráľov­skom tróne. 47 Ešte aj kráľovi služob­níci prišli blaho­želať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: Nech tvoj Boh ešte viac pre­slávi meno Šalamúna než je tvoje a nech jeho trón vy­výši ešte viac ako tvoj! Kráľ sa na lôžku uklonil 48 a do­dal: Nech je zvelebený Hos­podin, Boh Iz­raela, že mi dnes dal vidieť ná­stup­cu na mojom tróne! 49 Tu sa všet­ci Adónijovi hos­tia predesili, vstali a každý šiel svojou ces­tou. 50 Adónija mal zo Šalamúna strach. Vstal, od­išiel a chytil sa rohov ol­tára. 51 Šalamúnovi oznámili: Adónija má zrej­me strach z kráľa Šalamúna, keď sa drží rohov ol­tára a žiada: Nech mi hneď teraz kráľ Šalamún od­prisahá, že nedá sťať mečom svoj­ho služob­níka. 52 Šalamún od­povedal: Ak sa za­chová čest­ne, ani vlas mu z hlavy ne­spad­ne. No ak sa zis­tí, že sa pre­vinil, zo­mrie. 53 Po­tom ho dal kráľ Šalamún od­viesť preč od ol­tára. Keď sa po­tom prišiel po­kloniť kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu po­vedal: Choď domov!