Ekumenický › 1. Korintským › 4

1. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Služba apoštolov1 A tak nech nás každý po­kladá za Kris­tových služob­níkov a za správ­cov Božích tajom­stiev. 2 Od správ­cov sa nežiada nič iné, len aby sa každý pre­ukázal ako ver­ný. 3 Mne však naj­menej záleží na tom, či ma súdite vy alebo ľud­ský súd. Ba ani sám sa ne­súdim. 4 Lebo ničoho som si nie vedomý; to ma však ešte ne­o­spraved­lňuje. Veď Pán je ten, kto ma súdi. 5 Pre­to ne­súďte nič predčas­ne, kým ne­príde Pán. On vy­nesie na svet­lo, čo je skryté v tme, a od­halí zámery sŕdc. Po­tom každý do­stane po­chvalu od Boha. 6 Toto však, bratia, vztiahol som na seba a na Apol­la kvôli vám, aby ste sa na nás po­učili: „Nič nie je nad to, čo je na­písané“ , aby sa ni­kto jed­ným spomedzi nás ne­vys­tatoval proti druhému. 7 Veď kto ti dal pred­nosť? Čo máš, čo by si nebol do­stal? Keď si teda do­stal, prečo sa chváliš, ako by si nebol do­stal? 8 Už ste sa na­sýtili, už ste zbohat­li, začali ste kraľovať bez nás; kiež by ste len kraľovali, aby sme spolu s vami kraľovali aj my. 9 Lebo tak sa mi zdá, že nám, apoštolom, určil Boh po­sled­né mies­to ako od­súdeným na sm­rť, veď sme sa stali divad­lom svetu, an­jelom i ľuďom. 10 My sme bláz­ni pre Kris­ta, vy však roz­um­ní v Kristovi; my sme slabí, no vy sil­ní; vy ste sláv­ni, my však bez cti. 11 Až do tej­to hodiny aj hladujeme a tr­píme smädom, aj sme na­hí a bití, aj sme bez prís­trešia 12 a na­máhavo pracujeme vlast­nými rukami. Keď nám zlorečia, dob­rorečíme; keď nás prena­sledujú, znášame to; 13 keď nás hanobia, vľúd­ne sa pri­hovárame. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vy­vr­heľmi pre všet­kých až doteraz. 14 Toto vám ne­píšem, aby som vás za­han­bil, ale aby som vás na­pomenul ako svoje milované deti. 15 Veď keby ste mali hoci desaťtisíc vy­chovávateľov v Kristovi, ot­cov ne­máte mnoho, lebo ja som vás splodil v Ježišovi Kris­tovi skr­ze evan­jelium. 16 Prosím vás teda, na­sleduj­te môj prí­klad. 17 Pre­to som vám po­slal Timoteja, moje milované a ver­né dieťa v Pánovi. On vám pri­pomenie moje ces­ty v Kristovi Ježišovi, ako učím všade v každej cir­kvi. 18 Nie­ktorí sa začali po­vyšovať, akoby som k vám už ne­mal prísť. 19 Čo­skoro však — ak Pán bude chcieť — prídem k vám a po­súdim nie reč na­mys­lených, ale ich moc. 20 Božie kráľov­stvo totiž ne­spočíva v reči, ale v moci. 21 Čo chcete? Mám prísť k vám s palicou, alebo s láskou a v duchu mier­nos­ti?