Ekumenický › 1. Korintským › 14

1. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Jazyky a prorokovanie1 Usiluj­te sa o lásku, no hor­livo hľadaj­te aj duchov­né dary, naj­mä však aby ste prorokovali. 2 Lebo kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu. Ni­kto mu totiž nerozumie, mocou Ducha hovorí tajom­stvá. 3 Kto však prorokuje, hovorí ľuďom a tak buduje, po­vzbudzuje a po­tešuje. 4 Kto hovorí jazyk­mi, buduje seba, ale ten, kto prorokuje, buduje cir­kev. 5 Chcem však, aby ste všet­ci hovorili jazyk­mi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo väčší je ten, čo prorokuje, než ten, čo hovorí jazyk­mi — iba ak by to aj vy­kladal, aby sa budovala cir­kev. 6 Veď čo by som vám osožil, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazyk­mi, ale nehovoril by som vám slovami zjavenia ani po­znania, ani proroc­tvom, ani učením? 7 Podob­ne ako neživé nás­troje, ktoré vy­dávajú zvuk, či už flau­ta alebo citara: keby ne­vydávali roz­diel­ne zvuky, ako by sa vedelo, čo sa hrá na flau­te a čo na citare? 8 Veď ak poľnica za­znie nejas­ne, kto sa bude chys­tať do boja? 9 Tak aj vy, ak ne­vydávate jazykom zrozumiteľné slová, ako možno po­znať, čo hovoríte? Veď budete hovoriť do vet­ra. 10 Vo svete je pred­sa toľko roz­ličných jazykov, a ani jeden nie je bez slov. 11 Ak však ne­poz­nám zmysel reči, pre toho, kto hovorí, budem cudzin­com, a ten, čo hovorí, bude cudzin­com pre mňa. 12 Tak aj vy, keďže sa hor­livo usilujete o duchovné dary, usiluj­te sa oplývať tým, čo slúži na budovanie cir­kvi. 13 Pre­to ten, kto hovorí jazyk­mi, nech sa mod­lí, aby vy­kladal. 14 Lebo ak sa mod­lím jazyk­mi, mod­lí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia. 15 Čo teda? Budem sa mod­liť duchom, ale budem sa mod­liť aj mysľou. Budem spievať chválo­spevy duchom, ale budem spievať aj mysľou. 16 Lebo ak dob­rorečíš duchom, ako po­tom môže jed­noduchý človek na tvoje dob­rorečenie od­povedať: Amen! ? Veď ne­vie, čo hovoríš. 17 Ty síce krás­ne dob­rorečíš, ale iný sa tým nebuduje. 18 Ďakujem Bohu, že viac hovorím jazyk­mi ako vy všet­ci; 19 v cirkvi však chcem radšej pre­hovoriť päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných po­učil, než po­vedať desaťtisíc slov ne­zrozumiteľným jazykom. 20 Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, v zle buďte maličkí, no pri usudzovaní buďte do­konalí. 21 V zákone je na­písané: Cudzími jazyk­mi a perami cudzin­cov budem hovoriť k tomuto ľudu, no ani tak ma ne­počúv­nu, 22 A jazyky nie sú znamením pre veriacich, ale pre ne­veriacich, no dar proroc­tva nie je pre ne­veriacich, ale pre veriacich. 23 Keby sa teda celá cir­kev zišla na tom is­tom mies­te a všet­ci by hovorili jazyk­mi a prišli by tam jed­noduchí ľudia alebo ne­veriaci, ne­povedali by, že šaliete? 24 Keby však všet­ci prorokovali a vstúpil by nie­kto ne­veriaci alebo jed­noduchý človek, všet­ci by ho usvedčovali, všet­ci po­sudzovali. 25 Skryté veci jeho srd­ca sa stanú zjav­nými, a tak pad­ne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vy­znávať: Na­ozaj je Boh medzi vami! Poriadok v zhromaždení26 Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý má niečo: chválo­spev, učenie, zjavenie, hovorenie jazyk­mi či ich vý­klad; to všet­ko nech je na budovanie. 27 Ak nie­kto hovorí jazyk­mi, nech sú to dvaja alebo nanaj­výš traja, a to jeden po druhom, a jeden nech vy­svetľuje. 28 Ale ak by ne­mal kto vy­svetľovať, nech mlčí v cirkevnom zhromaždení, ale nech hovorí sebe samému a Bohu. 29 No proroci nech hovoria dvaja alebo traja a os­tat­ní nech to po­súdia. 30 Ak by sa však inému, čo tam sedí, do­stalo zjavenia, pr­vý nech sa odm­lčí. 31 Lebo po jed­nom môžete všet­ci prorokovať, aby sa všet­ci po­učili a aby všet­ci boli po­vzbudení. 32 Duchovia prorokov sa pod­riaďujú prorokom; 33 veď Boh nie je Bohom ne­poriad­ku, ale po­koja. 34 ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú pod­riadené, ako to hovorí aj zákon. 35 Ak sa však chcú niečo na­učiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je ne­slušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila. 36 Či od vás vy­šlo Božie slovo, alebo k vám iba prišlo? 37 Ak si nie­kto mys­lí, že je prorok alebo ob­darovaný Duchom, nech vie, že čo vám píšem, je Pánov príkaz. 38 Kto to však ne­vie, nech ne­vie. 39 Tak teda, bratia moji, hor­livo sa usiluj­te prorokovať a nezab­raňuj­te hovoriť jazyk­mi. 40 Ale všet­ko nech sa deje slušne a v poriadku!