Ekumenický › 1. Korintským › 13

1. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

Láska1 Keby som hovoril ľud­skými jazyk­mi, ba aj an­jel­skými, a lás­ku by som ne­mal, bol by som iba ako cven­džiaci kov a zuniaci bubon. 2 A keby som mal aj dar prorokovať a po­znal by som všet­ky tajom­stvá a mal by som všet­ko po­znanie a keby som mal takú sil­nú vieru, že by som hory prenášal, no lás­ku by som ne­mal, nebol by som ničím. 3 A keby som roz­dal všetok svoj majetok a vy­dal svoje telo na upálenie, no lás­ku by som ne­mal, nič by mi to ne­osožilo. 4 Lás­ka je tr­pez­livá, lás­ka je dob­rotivá, nezávidí, lás­ka sa ne­vys­tatuje a nenadúva; 5 ne­správa sa ne­slušne, nehľadá svoj pros­pech, nerozčuľuje sa, ne­počíta kriv­dy; 6 neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy; 7 všet­ko znáša, všet­ko verí, všet­ko dúfa a všet­ko vy­drží. 8 Lás­ka ni­kdy nezanik­ne; proroc­tvá sa po­minú, jazyky umĺk­nu, po­znanie bude pre­konané. 9 Lebo iba sčas­ti po­znávame a sčas­ti prorokujeme. 10 Ale keď príde pl­nosť, to, čo je čias­točné, sa po­minie. 11 Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som det­ské spôsoby. 12 Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade, ale po­tom z tváre do tváre. Teraz po­znávam sčas­ti, ale po­tom budem po­znávať tak, ako som bol spoz­naný. 13 Teraz teda zo­stáva viera, nádej a lás­ka, tieto tri, ale naj­väčšia z nich je lás­ka.