Na konferencii "Kresťan hlavou a srdcom"

Evanjelizačné stredisko pre masmédiá (EVS) usporiadalo aj tento rok svoju misijnú konferenciu. Konala sa v blízkom meste Zvolen a pre našu biblickú spoločnosť bola dobrou príležitosťou na prezentáciu i nadviazanie kontaktov.

Náš tím sa v sobotu ráno 3. mája vydal na cestu autom plným kníh a propagačných materiálov o biblickej spoločnosti. Na prezentačnom mieste sme ponúkali nielen slovenské a zahraničné Biblie, ale aj študijnú literatúru z produkcie našej spoločnosti. Účastníkov konferencie k nášmu stánku lákalo veľké logo, ktoré sa snažíme dostať viac do povedomia verejnosti, ako aj úsmevy našich kolegýň. Na podporu predaja sme vymysleli zlosovaciu súťaž o Bibliu, do ktorej sa mohol zapojiť každý, kto si u nás zakúpil knihy a poskytol nám svoje údaje. Vyžrebovaným víťazom sa stal pán Michal Marko z Cinobane, ktorý si vybral pre svoju manželku Bibliu v peknom farebnom obale. Najväčší záujem bol o nový slovenský ekumenický preklad Biblie, ale aj o detské knihy. Ľuďom, ktorí sa pristavili pri našom stánku, sme rozdávali Spravodaj Slovenskej biblickej spoločnosti, kde môžu nájsť základné údaje a kontakty na našu spoločnosť. Získali sme tiež množstvo podnetov a do budúcej edičnej činnosti sa budeme snažiť zahrnúť aj potreby a požiadavky našich priaznivcov. Stretli sme tu dokonca aj niekoľko našich členov, s ktorými sme sa priateľsky porozprávali a snažili sa ich povzbudiť do užšej spolupráce.
Deň na konferencii nám priniesol množstvo podnetov. Zviditeľnili sme vydavateľskú a distribučnú činnosť našej spoločnosti, nadviazali nové kontakty a veríme, že našou službou pri vydávaní Biblií sme sa dostali viac do povedomia kresťanov z celého Slovenska.

Návšteva v domove dôchodcov

V domove nás privítala pani Holosová a uviedla do miestnosti plnej starých ľudí. Riaditeľka Tatiana Kamenská na úvod predstavila Slovenskú biblickú spoločnosť a jej činnosť. Terézia Pilková, projektová manažérka, prečítala slová 73. žalmu a našim novým známym spolu s Petrou Volentierovou, ďalšou projektovou manažérkou, zaspievali pieseň. Petra sa im prihovorila krátkym príbehom spojeným s ukážkou z audiokazety. Blížiaca sa Kvetná nedeľa pripomenula Ježišov príchod do Jeruzalema. Ľudia, ktorí vtedy Ježiša vítali a oslavovali ako Kráľa,  o niekoľko dní Ho poslali umrieť na kríž. Napriek  tejto zmene v ľudskom zmýšľaní však Ježiša neopustil ten najdôležitejší - Jeho Otec. Zdôraznili sme si, že aj keby sa od nás odvrátili všetci blízki ľudia,  Pán Boh je ten, ktorý nás nikdy neopustí. Jemu na záleží na každom človeku. On zostáva pri nás aj v našej samote, či starobe.  Starkí a starké si potom spoločne s pani riaditeľkou zaspomínali na veľkonočné zvyky, duchovné i ľudové, z ich mladosti. Celým programom sa niesla myšlienka blížiacich sa veľkonočných sviatkov a jarného upratovania, ktoré by sme si však mali urobiť najmä v našich srdciach a mysliach.
Na koniec sme si spoločne zaspievali niekoľko známych ľudových piesní. Z reakcií týchto starých ľudí bolo vidieť, že ich to mimoriadne potešilo. Nás zase tešilo, že sme ich na chvíľku priviedli na iné myšlienky a spestrili ich každodenný, zabehnutý program. S obyvateľmi domova sme sa rozlúčili s úprimným  želaním všetkého dobrého a s uistením, že toto nebolo naše posledné stretnutie.
Dúfame, že v blízkej budúcnosti sa nám podarí uskutočniť opätovnú návštevu v Domove dôchodcov. Veríme, že prinesené knižky a audionahrávka Novej Zmluvy budú pre obyvateľov povzbudením a pridajú im do duše  sily i radosti.

Realizácia projektu: Daruj knihu deťom v detskom domove - časť III.

Prvú marcovú sobotu sme spolu s kolegyňou Petrou, dobre naladenou gitarou a samozrejme s kufrom plným kníh, omaľovánok a plagátov vyrazili na cestu. Našim cieľom bol detský domov v Tornali. Hoci nás deň privítal zamračeným počasím, tešili sme sa na stretnutie s deťmi, ktoré nás už netrpezlivo očakávali. Vyrazili sme, nechávajúc doma rodinných príslušníkov modliacich sa za našu šťastnú cestu a návrat.

Hlavná ulica v Tornali - osemtisícovom mestečku - nás zaviedla pred budovu pripomínajúcu staré časy zemepánov, baviacich sa poľovačkami a plesmi v honosných kaštieľoch. V tejto malebnej budove sídli detský domov. Jeden z najúspešnejších detských domovov pri umiestňovaní svojich zverencov do náhradných rodín.

Podobne ako pri predchádzajúcich návštevách, deti nás vítali s úsmevmi na tvárach a s očakávaním zračiacim sa v ich hnedých, zelených a modrých očiach. Spoločne sme sa porozprávali o Biblii, o poučeniach ukrývajúcich sa v jej príbehoch. Smiechom sa ozývala celá miestnosť, keď sme spievali a vymaľovávali obrázky. Veľmi nás potešilo, že sa zapojili aj „skoro-dospeláci“ - chlapci vo veku 16-17 rokov. Ako uliata im sadla rola učiteľov a z celých síl pomáhali svojim mladším kamarátom. Čas rýchlo ubehol, my sme sa museli rozlúčiť a vydať na cestu domov. Posledné ahoj, úsmev na rozlúčku, mávnutie rukou, nenápadná slza v oku. Nie, nebolo to naše posledné stretnutie. Určite sa vrátime.

„Tu je moje tajomstvo,“ povedala líška. „Je veľmi jednoduché: dobré vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné. Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou. Ľudia zabudli na túto pravdu,“ dodala líška. „Ale ty na ňu nesmieš zabudnúť. Ty budeš navždy zodpovedný za všetko, čo si skrotíš. Si zodpovedný za svoju ružu.“ „Som zodpovedný za svoju ružu...,“ opakoval Malý princ, aby si to zapamätal. Aj my si opakujme spolu s Malým princom: „Sme zodpovední za tých, ktorí potrebujú našu pomoc.“ Netvárme sa, akoby sa nás osamelosť, bolesť a trápenie druhých  - v tomto prípade nevinných detí - netýkali. Veď všetky deti prichádzajú na tento svet, aby sa mohli tešiť, aby boli milované a lásku, ktorú v detstve dostali od svojich rodičov mohli odovzdávať ďalej. Ale to nie je možné, pokiaľ lásku nepoznajú. Dajme im šancu pocítiť teplo ľudskej lásky. Aby sme raz, keď budeme hodnotiť svoj život, nemuseli povedať: „Hoci som mohol pomôcť, strach bol silnejší ako moje odhodlanie.“

Realizácia projektu: Daruj knihu deťom v detskom domove - časť II.

Prešlo len pár slnečných dní a my sme sa znova vydali na cestu. Tentokrát naše kroky viedli do detského domova Potôčik. Naša nebojácna kolegyňa Ivana dostala najdôležitejšiu úlohu - doviezť nás bezpečne do Moštenice a späť. Čo sa jej aj podarilo, keďže sa teraz môžem s Vami podeliť o ďalšie príjemné pocity a nezabudnuteľné zážitky zo stretnutia s našimi novými priateľmi.

Cesta do Moštenice nám ubiehala veľmi rýchlo. Prechádzali sme cez rozprávkovú krajinu a úzke cestičky nás napokon doviedli do malej dedinky. Ako sme sa neskôr dozvedeli, má len o čosi viac ako dvesto obyvateľov. A v tejto krásnej, horami obklopenej dedinke, nás vítali usmiate tváričky detí z detského domova. 

Len čo sme sa navzájom predstavili, opadla prvotná nervozita a my sme mali pocit, že s deťmi sa poznáme už dávno. Boli bezprostredné, pohotovo odpovedali na naše otázky. Ani sme sa nenazdali a rozprávali nám príbehy zo svojho života. Dokonca nás veľmi potešili prerozprávaním ich obľúbených rozprávok a išlo im to naozaj vynikajúco. Možno z nich rastú svetoznámi spisovatelia, či herci, učitelia alebo i ohlasovatelia Božieho slova. Ktovie.

Veľký úspech u detí zožala naša pesnička-ukazovačka „Muž múdry postavil dom na skale“. Spievali sme ju zas a znova. Nezostalo len pri nej. Deti nás naučili aj ľudové piesne, či piesne, ktoré spievajú v zbore i na pobožnostiach v neďalekom kostolíku. Pri všetkých nás sprevádzala krásnou hrou na gitare naša nová kolegyňa Petra. Nezostalo len pri rozprávaní a spievaní. Maľovali sme, riešili úlohu a na záver deti čakala sladká odmena. J

Detské očká sa ešte viac rozžiarili, keď sme im odovzdávali knihy. Svoju vďačnosť vyjadrili úsmevmi a vrelými objatiami, pri ktorých by aj kamenné srdce začalo biť. Znova sa musíme pýtať: „Prečo?“. Prečo práve tieto deti, ktoré aj najmenší prejav lásky oplácajú stonásobne, nežijú v úplných rodinách? Peniaze a sláva ešte nikomu pravé šťastie nepriniesli. Pretože jediných šťastím v ľudskom živote je milovať a byť milovaný.